Vybrať si radšej podlahové alebo radiátorové kúrenie?

Radiátorové a podlahové vykurovanie majú svojich odporcov a zástancov, podobne ako benzínové a naftové motory. Obe riešenia majú svoje silnejšie aj slabšie stránky, ale tými príslušníci táborov v diskusiách spravidla neargumentujú, pretože zvyčajne vidia len to, čo chcú vidieť. Poďme sa teda pozrieť, ako to s radiátormi a „podlahovkou“ vlastne je.

Korektné porovnanie

Aby sme mohli čo najkorektnejšie porovnať oba systémy, vezmeme do úvahy teplovodné vykurovanie ohrievané kondenzačným kotlom na zemný plyn, pretože toto je v súčasnosti asi najrozšírenejší spôsob úsporného moderného vykurovania. Základom pre porovnanie bude zateplený energeticky úsporný jednopodlažný rodinný dom s úžitkovou plochou 100 m2 a so stratou 50 kWh/m2/rok.

Vykurovacie systémy prešli obrovskými zmenami

Zatiaľ, čo radiátorové vykurovanie sa u nás začalo masívne šíriť od konca druhej svetovej vojny, prvé lastovičky v oblasti podlahového vykurovania k nám dorazili v 70. rokoch minulého storočia. Ceny energií v tom čase nehrali vôbec prím. Stavby boli u nás nezateplené a o tepelných stratách budov sa nehovorilo. Kým radiátorové vykurovanie sa úspešne rozvíjalo, systémové prvky na realizáciu podlahového vykurovania ste nikde nekúpili. Správy o podlahovom vykurovaní sa šírili viac-menej ústnym podaním a realizácia bola závislá od toho, či si stavebník trúfol niečo takéto zrealizovať. Veď čo ak niečo zaliate v betóne praskne a začne tiecť? Aj vyregulovanie podlahového systému bolo úplnou neznámou. Prečo teda stavebníci pokúšali osud a ojedinele predsa len išli do „podlahovky“? Boli to v prvom rade estetické zisky. A ešte aj snaha odlíšiť sa od všednej (radiátorovej) reality: Prišla k vám návšteva, v miestnosti bolo teplo a radiátor nikde! A ešte bola aj teplá podlaha. Odvtedy však uplynulo takmer 50 rokov a oba vykurovacie systémy prešli obrovskými kvalitatívnymi zmenami – a to radiátorový aj podlahový.

Estetika a používateľský komfort

Nielen o farbe auta, ale aj o výbere vykurovania rozhodujú často manželky. Veď možnosť zariaďovať interiér bez kovových škatúľ pod oknom, je viac než lákavá. A, navyše, chodiť po teplučkej podlahe bez papúč. Toto je však len prvoplánové zovšeobecnenie, pretože pod používateľským komfortom si musíme predstaviť celý rad súvislostí.

V princípe si povedzme, že radiátory poskytujú nielen sálavý efekt, ale aj efekt prúdenia vzduchu v miestnosti. Povrchová teplota radiátora je okolo 40 – 50 °C, takže ním ohriaty vzduch stúpa k stropu, kde sa postupne ochladzuje a klesá. Rozloženie teploty vzduchu v miestnosti potom vyzerá tak, že ak vo výške nástenného termostatu (130 cm) máme 22 °C, v oblasti hlavy už máme 23 °C a pod stropom je to 25 – 26 °C. Naopak, pri zemi (v oblasti nôh) len okolo 18 °C.

raditor-kurenie-dom-byt-viessmann
Zdroj: Viessmann

V prípade podlahového vykurovania ide o sálavé teplo z vyhrievanej (naakumulovanej) podlahy. Ak máme vo výške termostatu 22 °C, tak vo výške hlavy je to približne 20 – 21 °C a pod stropom necelých 20 °C. Naopak, v oblasti od pása dole je to 22 – 23 °C, pričom správne nastavené podlahové vykurovanie v správne izolovanom dome má na povrchu nášľapnej vrstvy podlahy maximálne 27 °C (pri plávajúcich podlahách). K prúdeniu vzduchu (v prípade správne nastaveného podlahového vykurovania) nedochádza. Z uvedených faktov vyplýva, že podlahové vykurovanie je na rozdiel od radiátorového nielen estetickejšie, ale aj používateľsky prívetivejšie.

Zdravotné hľadisko

Ak hovoríme o tom, že teplotné rozdiely v rámci miestnosti sú v prípade podlahovky len okolo 4 °C (pri radiátorovom kúrení asi 8 °C), neznamená to len komfort, ale aj tepelnú pohodu. Interiér nemáme v rámci horizontálneho členenia ani prekúrený, ani zbytočne chladný. Ak v prípade podlahového vykurovania hovoríme, že nevíri vzduch, znamená to, že nevíri ani prach, čo je dobrá správa predovšetkým pre alergikov. Prívrženci radiátorov zvyknú argumentovať tým, že chodenie po teplej podlahe sa môže neskôr negatívne prejaviť na zdravotnom stave používateľa. Tento argument však určite nemá opodstatnenie v prípade, že teplota parkety (dlaždice) nepresiahne už spomenutých cca 27 °C (čo je o 10 °C menej, ako je teplota ľudského tela). Takže čo sa týka zdravotného hľadiska, oba systémy sú síce v poriadku, ale o čosi lepšie je na tom podlahovka, najmä kvôli bezprašnosti.

podlahove-kurenie-realizacia-pokladanie-kurenia-dom-stavba

Finančné porovnanie

Tento aspekt si rozoberme v dvoch rovinách: investičnej a prevádzkovej. Ak platí, čo sme napísali v úvode, že porovnávame dva identické zateplené plynofikované domy, pričom v jednom je podlahové a v druhom radiátorové kúrenie, tak investičné náklady v prípade podlahovky budú približne o 20 percent vyššie. Ak by radiátorové kúrenie vyšlo na 7-tisíc eur, tak podlahové by malo stáť okolo 8,5-tisíc. Takže v tomto prípade víťazia radiátory.

Čo sa týka prevádzkových nákladov, tie sú zase nižšie v prípade podlahovky. Dôvodov je niekoľko. Ten prvý tkvie v tom, že vodu do radiátorov treba zohrievať na cca 50 °C, zatiaľ čo vodu do podlahovky iba na približne 35 °C.

Nakúpite pohodlne aj online

Riešite podlahové kúrenie vo vašej domácnosti? Pozrite si ponuku podlahového kúrenia – vykurovacie matice a rohože

Na druhej strane, ak pri podlahovom vykurovaní potrebujeme na dosiahnutie tepelnej pohody maximálne 21 °C, pri radiátorovom je to 23 °C (vo výške izbového termostatu). Zvýšenie interiérovej teploty o 2 °C v prípade radiátorového kúrenia predstavuje nárast nákladov o 12 %. Ak pripočítame ďalšie okolnosti, môžeme povedať, že radiátorové kúrenie je z hľadiska prevádzkových nákladov asi o 25 % drahšie. Takže z tohto pohľadu víťazí podlahovka. Samozrejme, ak to rozmeníme na drobné – pri podlahovke zaplatíme za kúrenie (plyn) mesačne 40 eur. Čiže 25 % navyše pri radiátoroch znamená, že zaplatíme 50 eur. A 10 eur navyše každý mesiac skutočne nikoho nezruinuje.

Tepelná zotrvačnosť objektu

Keďže sa nemôžeme pozerať na všetko len cez peniaze, pozrime sa opäť na používateľský komfort, avšak z iného uhla. Zástancovia podlahového vykurovania na ňom vyzdvihujú jeho tepelnú zotrvačnosť. Lenže tá má aj svoju odvrátenú tvár: V prípade prudkej zmeny počasia, výpadkov energie či návratu z dovolenky do nevykúreného bytu (domu) sa už tepelná zotrvačnosť nejaví natoľko výhodná.

Vykúriť vychladnutý interiér podlahovkou môže trvať pokojne 12 hodín (aj viac). Naopak, pri radiátoroch stačí otočiť ventil a najneskôr do jednej hodiny cítime sálavé teplo z radiátora. Iná situácia: Príde k vám na návštevu svokra a povie, že je nejaká uzimená, lebo vo vlaku nekúrili. Ak máte radiátorové kúrenie, stačí pootočiť ventilom a do 10 minút cítiť nárast sálavého tepla v miestnosti. Ak máte podlahové kúrenie, musíte svokre ponúknuť horúci čaj, prípadne deku.

50:50

Ak niekto čakal, že toto porovnanie bude mať jednoznačného víťaza, musíme ho sklamať. Oba systémy majú svoje plusy, a teda aj svoje reálne opodstatnenie. Radiátorové kúrenie s vyšším teplotným spádom je vhodnejšie do klasickejšie poňatých a členitejších objektov a tam, kde potrebujeme flexibilnejšie narábať so zmenou teploty. Podlahové vykurovanie je vhodnejšie do súčasných nízkoenergetických rodinných domov, kde si môžeme dosýta vychutnať všetky jeho spomenuté výhody.

Plusy a mínusy vykurovacích systémov

Podlahovka

Plusy:

  • úspornejšie a komfortnejšie vykurovanie
  • kúrenie bez vírenia prachu (zdravšie)
  • estetickejší interiér

Mínusy:

  • zotrvačnosť a zložitejšia regulácia
  • zúžený výber podlahových krytín
  • zložitejšie odstraňovanie porúch

Radiátory

Plusy:

  • jednoduchšia regulovateľnosť, minimálna zotrvačnosť
  • nižšie investičné náklady
  • jednoduchší servis (oprava, údržba, výmena atď.)

Mínusy:

  • vírenie vzduchu
  • sú menej estetické (a občas aj hlučné)
  • vyššie prevádzkové náklady

Alternatíva zvaná elektrina

Často využívanou alternatívou je dnes elektrické podlahové vykurovanie. Buď formou tzv. rohoží, alebo tzv. fólií. Jeho najväčšou prednosťou je, že je skvele regulovateľné (samostatný termostat v každej miestnosti) a investične omnoho menej náročné. Ak teplovodné podlahové vykurovanie pre bungalov do 100 m2 by mohlo stáť 7-tisíc eur, elektrická podlahovka (vrátane nutného elektrického bojlera na TÚV) by mala vyjsť okolo 3,5-tisíc eur. A teraz druhá strana mince: Ak sme rátali s tým, že prevádzkové náklady na kúrenie plynom by mali byť pri súčasných cenách energií okolo 40 eur, elektrinou by to malo byť asi 90 eur. To je síce o 50 eur mesačne viac, ale elektrická podlahovka je na druhej strane prakticky bezúdržbová, zatiaľ čo plynový kotol si vyžaduje pravidelné revízie a nutný servis, takže z rozdielu 50 eur mesačne môže byť nakoniec pokojne iba 25 eur. Stále však hovoríme o nízkoenergetických rodinných domoch s tepelnými stratami na úrovni 50 kWh/m2/rok, pretože inštaláciu elektrického kúrenia do domu s vysokými tepelnými stratami by sme veľmi skoro oľutovali.

Chýba vám náradie?

Elektrické, motorové, pneumatické, hydraulické, stavebné aj maliarske. Široký výber kvalitného náradia.

Čo je dobré si zapamätať

  • Podlahové vykurovanie je mimoriadne vhodné pre súčasné nízkoenergetické rodinné domy, avšak nemá opodstatnenie pri tzv. víkendových domoch (ktoré využívame len občasne), pretože sa pomerne dlho nahrieva a, naopak, ešte dlho po našom odchode objektu zbytočne odovzdáva naakumulované teplo.
  • Jednou z možností je kúriť v týchto domoch trvale na 21 °C – aj počas našej neprítomnosti, alebo si nechať nainštalovať ovládanie spúšťania vykurovania na diaľku prostredníctvom aplikácie v mobilnom telefóne.
Zdieľať obsah

Komentáre: 4

  1. investicne naklady treba uviest aj zvlast v pripade rekonstrukcie: mame stary dom, kde su radiatory, a nadstavili sme dalsie podlazie. Investicne naklady v pripade radiatorov su iba par metrov PAX trubiek, a 3-4 kusy radiatorov, teda spolu niekde na urovni 700Eur, kotol uz mame (nekondenzacny). V pripade, ak by sme chceli hore podlahove kurenie, zrejme bude treba novy kotol (ktory zvlada 2-3 samostatne okruhy s roznymi teplotami, ….), dalej komplet instalacia co vsetko by stalo mozno 6000Eur. Cize pri vstupnych nakladoch sme v takomto pripade uz na rozdiele cez 5tis Eur. A to nehovorim o tom, ze na hornom podlazi nebude podlaha nikdy studena z dovodu, ze na dolnom podlazi sa kuri. Cize uvedte viacero pripadovych studii pre porovnanie – nie len stavbu novostavby od nuly.

    Odpovedať
    • Dobrý deň prajem,

      vo vašom konkrétnom prípade je jasnou voľbou radiátorové kúrenie, pretože rozdiel v investičných nákladoch by sa vám vrátil najskôr o 5 až 10 rokov – v závislosti od energetických parametrov vášho objektu. Nehovoriac o tom, že kombinovať navzájom radiátorové a podlahové kúrenie na rôznych podlažiach toho istého rodinného domu nedáva zmysel.

      Majte sa dobre.

      Adriána z tímu Odzákladov.sk

      Odpovedať
  2. Dobry den.
    Zaujala ma Vasa odpoved na predchadzajuci komentar.
    Som absolutny laik.
    Planujeme rekonstrukciu poschodoveho RD.
    Kurenie je radiatormi, plynovy kotol, ohrev vody plynovy bojler.
    Hore planujeme nocnu cast kde by sme chceli nechat radiatory aby sme ich zapli az na noc a v izbach podla potreby.
    Dole by sme chceli podlahove. Pisete ze takato kombinacia je v jednom RD nezmyselna. Preco? A ak chceme dokonca podlahove na prizemi len v niektorych miestnostiach to uz je uplne nezmysel? Pytam sa lebo zatial len citam nazory kym sa rozhodneme. Plocha domu je 110m2 + 110m2 poschodie. Dakujem za odpoved.

    Odpovedať
    • Dobrý deň, Erika,
      teší nás Váš záujem o tému vykurovania, ktorú sme priniesli na našom webe. Problematika vykurovania a navrhovania vykurovacieho systému je veľmi široká. Aj napriek veľmi komplexnému pohľadu nebolo možné v jednom článku priniesť univerzálne informácie pre každého stavebníka. Každý problém sa dá riešiť. Určite aj ten Váš. Bude musieť byť však, veľmi pravdepodobne, kombináciou viacerých systémov vykurovania. Vidíme možnosť využiť napríklad samostatné elektrické podlahové vykurovanie vo vybraných miestnostiach a vo zvyšku domu použiť klasické radiátorové kúrenie s plynovým kotlom, ktorý môže pripravovať aj TÚV, prípadne budete TÚV pripravovať v samostatnom prietokovom ohrievači. Určite Vám odporúčame obrátiť sa s Vaším problémom na projektanta v odbore, ktorý zohľadní Vaše predstavy a priestorové podmienky Vašej nehnuteľnosti a pripraví pre Vás ideálne riešenie šité na mieru.
      Držíme palce.
      Nina z tímu Odzákladov.sk

      Odpovedať

Vložiť komentár