Až zreálnenie cien energií po roku 1990 nás prinútilo zaujímať sa o tepelné straty a výstavbu energeticky úspornejších objektov. Krajiny západnej Európy majú v tomto pred nami značný náskok – v popredí sú alpské a škandinávske štáty. Avšak vďaka zjednocovaniu európskej legislatívy sa aj u nás začalo masívne zatepľovať a eliminovať tepelné straty. Zatepľovať by sa však nemalo „od oka“. A to isté sa týka aj nadimenzovania výkonu vykurovacieho systému. Aj preto mnohí rozmýšľajú nad tým, akú tepelnú stratu má práve ich dom.
Na vyčíslenie tepelných strát objektu existuje viacero výpočtov. Rozdiel medzi nimi nespočíva ani tak v odlišnosti metodík, ako skôr v ich precíznosti. Na tie jednoduchšie (orientačné) existuje pomerne jednoduchý vzorec, ktorý neberie do úvahy úplne všetky faktory ovplyvňujúce tepelné straty objektu.
Orientačný výpočet tepelných strát
Ak dnes chceme stavať dom, bez energetického posúdenia projektu – vyhotoveného špecialistom s okrúhlou pečiatkou – sa nezaobídeme. Inak by sme nemohli žiadať ani o stavebné povolenie. A takisto by sme bez fyzického energetického posúdenia stavby (tesne pred jej dokončením) objekt neskolaudovali. Nasledujúci výpočet nie je určený len tým, ktorí chcú stavať, ale aj ľuďom, ktorí už majú rodinný dom postavený a chceli by vedieť, aké tepelné straty má ich objekt. Prípadne, čo by sa z hľadiska energetickej bilancie mohlo stať, ak by vymenili výplne otvorov (okná) a dôkladne zateplili celý obal nehnuteľnosti, teda nielen fasádu, ale aj stropné konštrukcie nad najvyšším podlažím alebo strechu i základy. Zjednodušene sa tepelné straty dajú vypočítať napríklad takto:
Celý obsah článku je dostupný pre čitateľov s aktivovaným predplatným. Pokiaľ už ste aktívnym predplatiteľom, pre zobrazenie celého obsahu je potrebné prihlásenie do účtu.
