Zdroj: Hoxter

Vybrať si radšej klasický krb, krbové kachle, alebo kachľovú pec? V čom je zásadný rozdiel medzi nimi? A má byť takýto zdroj tepla iba doplnkom kvôli atmosfére, alebo má poslúžiť aj ako alternatívny zdroj vykurovania, napríklad v tzv. prechodných obdobiach? A do akej miery sú krb či pec vhodné ako hlavný zdroj vykurovania v dome? Odpovede na tieto otázky nájdete v nasledujúcom článku.

Vychutnávajme, ale riaďme sa aj rozumom

Než padne rozhodnutie, aký typ lokálneho kúrenia si vyberieme kvôli atmosfére v našom interiéri, mali by sme si nechať vysvetliť, aká je tepelná strata daného obývacieho priestoru a aký je výkon a charakter uvažovaného telesa. Súčasné moderné nízkoenergetické novostavby vykazujú stratu hlavného obývacieho priestoru na úrovni asi 2 – 3 kW, takže inštalácia nejakého krbu s výkonom 10 a viac kW by nám mohla priniesť viac starostí s prehrievaním než potešenia.

V prvom rade si musíme položiť otázku, na aký účel vlastne dané vykurovacie teleso potrebujeme. Aby sme získali atmosféru, alebo aj na kúrenie? Budeme ho potrebovať aj v zime, či len v prechodných obdobiach? Ceny najlacnejších piecok z hypermarketu (ktoré stačí len pristaviť ku komínu) začínajú na úrovni 350 eur, drahšie vychádzajú na zhruba tisíc a obstavané krbové vložky alebo kachľové pece môžu stáť aj niekoľko tisíc eur. Musíme si teda jasne zadefinovať, aký typ stavby vlastne máme a na čo plánujeme „čaro plameňa“ skutočne využívať.

Utrieďme si pojmy a funkcie

V princípe rozoznávame sporáky, piecky, krbové piecky, krby a kachľové pece, v ktorých kúrime spravidla drevom (alebo drevnými briketami). Krby s otvoreným ohniskom spomínať v tomto článku nebudeme, pretože sú dnes už anachronizmom. 

Sporák na pevné palivo

Je vhodný najmä do vidieckych chalúp, kde je nielen zdrojom tepla, ale je možné ho využívať aj na varenie. Sporáky so železnou varnou platňou je možné kúpiť ako hotové za 400 – 800 eur, ale môžu byť aj vymurované. Tepelný výkon takýchto sporákov sa pohybuje na úrovni cca 10 kW. Veľmi obľúbené sú dnes sporáky so sklenými dvierkami a viditeľným ohniskom.

Zdroj: La Nordica

Krbová pec

Je vhodná do obývačky a môže mať rôzne formy opláštenia. Dnes jednoznačne dominujú krbové pece so sklenými dvierkami, ktoré umožňujú vychutnať si teplo ohňa aj vizuálne ako kedysi v otvorených ohniskách. Najlacnejšie krbové piecky sa dajú kúpiť od 350 eur, avšak na trhu sú aj piecky s cenou vyššou ako 1000 eur. Výkonové rozpätie sa pohybuje od 3,5 až do cca 15 kW, pričom tie s nižším výkonom sú jednoznačne vhodné do nízkoenergetických stavieb, piecky s vyšším výkonom skôr do rekreačných objektov, kde potrebujeme po príchode pokiaľ možno okamžite zvýšiť interiérovú teplotu.

Zdroj: Romotop

Krbová vložka s presklením

Slúži na obstavanie a je vhodná najmä do priestorov s väčšou podlahovou plochou, pretože krbové vložky sa vyrábajú s vyšším výkonom než krbové piecky. Investične sú omnoho náročnejšie než „hotová“ kúpená krbová pec, avšak stále ide o cenovo prijateľnejšie riešenie, než je vymurovaná kachľová pec. O cene krbu rozhoduje cena samotnej krbovej vložky, ku ktorej treba pripočítať prácu majstra (krbára) a materiál, z ktorého je krb postavený a následne aj obložený. A to môže byť spolu aj niekoľko tisíc eur.

Zdroj: Thorma

Kachľová pec

Sedí na pomyselnom tróne lokálnych vykurovacích telies. Ponúka nielen sálavé, ale aj akumulované teplo, do kvalitnej kachľovej pece stačí prikurovať spravidla dvakrát za deň. Kachľová pec je už doslova stavba a najvyššie si ju cenia aj samotní zhotovitelia lokálnych zdrojov tepla. Stavaná kachľová pec určite nebude vhodná do malometrážneho nízkoenergetického interiéru, ale skôr do starších a najmä veľkometrážnych priestorov s vyššími stropmi, ideálna je aj do otvorenej veľkorysej dispozície. Kachliari vám budú prisahať, že takéto kúrenie je aj najzdravšie. Hotovú kúpenú kachľovú pec (kompaktných rozmerov) si možno obstarať za približne dvetisíc, náklady za vymurovanú (zhotovenú na objednávku) sa však môžu prehupnúť aj cez 10-tisíc eur.

Zdroj: Tulikivi

Pece na drevné pelety

Zaujímavou alternatívou voči peciam na štiepané drevo sú pece, krby a kachle na drevné pelety. Sú výkonné, účinné, ekologické. Majú zabudovaný zásobník a zautomatizovaný režim prevádzky, takže svojím komfortom obsluhy sa takmer vyrovnajú plynovému kúreniu. Dokonca majú aj presklené dvierka a blčiaci plameň. Majú len jednu „chybičku“ krásy – drevné pelety sú takmer dvakrát také drahé ako bežné palivové drevo.

Pridané funkcie

Všetky vyššie spomenuté zariadenia sa na trhu vyskytujú aj v sofistikovanejších verziách. Tou najjednoduchšou pridanou funkciou je prúdenie teplého vzduchu do okolitých miestností pomocou teplovzdušných rozvodov. Ohriaty vzduch od krbu tak môže stúpať aj bez núteného obehu do podkrovných miestností, v prípade podpory ventilátorom aj do miestností na tom istom podlaží.

Zaujímavým je takisto princíp tzv. „vodníkov“ – čiže pecí a krbov so zabudovaným výmenníkom, v ktorom sa ohrieva voda prúdiaca do radiátora. Všetky tieto pridané funkcie majú opodstatnenie predovšetkým v starších a veľkometrážnych priestoroch (chaty, penzióny, horské hotely) s vyššími tepelnými stratami, kde sa naplno prejaví najmä priaznivá cena palivového dreva. A takisto ekológia. Pre súčasné stavby s nízkymi tepelnými stratami (navyše menších rozmerov) však nemajú až také veľké využitie, a to najmä preto, že nie sú dobre regulovateľné.

Krb, alebo pec pre pasívny dom?

Použitie krbu s presklenými dvierkami pre pasívne domy so stratami od 5 do 15 kWh/m2 za rok by sme mali zvážiť, aj keď výrobca deklaruje, že výrobok danému účelu vyhovuje. Akokoľvek je plápolajúci oheň efektný, cez presklenie vyžaruje krb do priestoru až 60 % svojho tepelného výkonu! Pokiaľ už túžime po alternatívnom (a zdravom) zdroji kúrenia v pasívnom dome a máme veľkorysý priestor, vhodnejšie sú skôr obložené kachľové pece, v ktorých dominuje akumulačný efekt, pričom ten sálavý je miernejší. V každom prípade si to treba nechať prepočítať odborníkom!

Tešme sa z ohňa, ale nerobme z obývačky kotolňu

Niet väčšej romantiky, ako keď za oknom padá sneh a v krbe praská oheň. Pre rekreačné a staršie objekty je lokálne kúrenie v peci či krbe veľmi rozumnou alternatívou, a to aj z hľadiska prevádzkových nákladov. V súčasných moderných nízkoenergetických domoch oceníme takéto kúrenie nielen ako zdroj romantiky, ale aj ako užitočný záložný zdroj tepla, ak by sme sa náhodou ocitli bez elektriny alebo nám náhle skolaboval primárny vykurovací systém.

Zdroj: Skantherm

Aj z ekonomického hľadiska vychádza kúrenie drevom omnoho priaznivejšie než inými palivami. Kúrenie plynom je asi dvakrát také drahé a elektrinou dokonca až trikrát. Zvážme však, ako často a do akej miery kúriť krbom či pecou. Dobre zaizolovaný rodinný dom s nízkymi tepelnými stratami a zautomatizovaným systémom kúrenia a vetrania má v princípe také nízke náklady na vykurovanie, že nie sme odkázaní na to, aby sme šetrili na nesprávnom mieste a robili si z obývačky kotolňu.

Čo je dobré zapamätať si

  • Doprajme si len také potešenie z ohňa, ktoré výkonovo zodpovedá tepelným stratám nášho objektu, resp. daného priestoru.
  • Kúriť by sme mali výlučne suchým drevom, napíleným ideálne dva roky dozadu. Čerstvé drevo má značný podiel vlhkosti, a teda nižšiu výhrevnosť. Navyše môže „zadechtovať“ pec aj komín.
  • Jeden kilogram suchého dreva dokáže pri súčasnej účinnosti krbov a pecí vyprodukovať asi 3 až 3,5 kW tepla za hodinu.
  • Kúrme podľa návodu výrobcu k danému telesu, kde je uvádzaná aj spotreba paliva. Pokiaľ do ohniska prikladáme viac dreva, do komína unikajú prehriate spaliny (zbytočná strata), pokiaľ oheň „dusíme“ škrtiacimi klapkami, vytvára sa decht (poškodzujeme pec aj komín).
  • K základnej starostlivosti o krb (pec) patrí čistenie skla a vynášanie popola. Po sezóne však treba zariadenie aj komín skontrolovať a prípadné poruchy odstrániť.

DISKUSIA

Prosím vložte váš komentár
Please enter your name here