Prečo a ako zatepľovať?

V posledných rokoch sa do popredia dostáva otázka ochrany životného prostredia. V stavebníctve sa táto problematika odzrkadľuje v snahe stavať budovy, ktoré budú menej náročné na spotrebu energií. Akú rolu tu zohráva zateplenie?

Keďže najväčšie množstvo energií v našich klimatických podmienkach pohltí výroba tepla určeného na vykurovanie v zimnom období, logicky z veci vyplýva, že budovy je potrebné stavať tak, aby mali čo najmenšiu spotrebu energií. Jednou z ciest je budovy zatepľovať dostatočnou hrúbkou tepelnej izolácie tak, aby vyprodukované teplo udržali vo svojom vnútri.

V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že otázka správneho zateplenia obálky stavby je komplexný problém. Ide tu o zateplenie podlahy, fasády a strechy, pričom zvýšené parametre na tepelný odpor musia spĺňať všetky konštrukcie, ktoré sú ich súčasťou – okná, dvere, strešné okná, vikiere, svetlíky, svetlovody a ostatné prestupové konštrukcie. V poslednom období sa požiadavka na tepelné izolácie obvodového plášťa budov spomína aj v súvislosti s letným obdobím, a to ako ochrana stavby pred prehrievaním.

Trochu štatistiky a čísiel

V Európe dnes žije približne päť percent svetovej populácie ľudí, ktorá však spotrebuje asi tretinu svetovej produkcie energie. Z celkovej spotreby energie pripadá 40 % na budovy. Vhodnými opatreniami, a teda výstavbou pasívnych a ultranízkoenergetických budov, vieme ušetriť takmer 80 % tejto energie. Otázka úspor energií sa netýka iba čistého vzduchu, ktorý nie je znečistený exhalátmi vznikajúcimi spaľovaním fosílnych palív. Je to otázka širšieho kontextu. Veľa energie sa do Európy dováža, a to aj z nestabilných regiónov. Úspory energií predstavujú preto väčšiu stabilitu Európy ako takej.

Požiadavka na znižovanie jej spotreby je záväzkom Slovenska a členských krajín voči Európskej únii. Na základe Európskej smernice 2010/31/EU boli stanovené požiadavky na obvodové steny budov, tzv. cieľové hodnoty pre obalový plášť, označované aj ako Smernica 20-20-20. Cieľom týchto požiadaviek je do roku 2020 znížiť spotrebu energie v budovách minimálne o 20 %, zvýšiť podiel využívaných energií z obnoviteľných zdrojov na úroveň minimálne 20 % a stavať všetky nové budovy na území Európskej únie po 1. januári 2021 v štandarde s takmer nulovou spotrebou energie.

Čo hovorí tepelnotechnická norma

Na Slovensku bola vypracovaná Tepelnotechnická norma STN 73 0540, ktorá určuje tepelnotechnické parametre pre novopostavené a rekonštruované budovy, pričom v období svojho vzniku uvažovala nad štyrmi obdobiami: do 31. decembra 2012, po 1. januári 2013, po 1. januári 2016 a finálne podmienky určuje pre obdobie po 1. januári 2021, ktoré máme už doslova za dverami.

Od 1. júla 2019 platí STN 73 0540-2+Z1+Z2 Tepelná ochrana budov (Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky). Platí pre navrhovanie a posudzovanie stavebných konštrukcií a budov s požadovaným teplotným stavom vnútorného prostredia pri ich používaní. Určuje tepelnotechnické požiadavky na stavebné konštrukcie a budovy, slúžiace na zabezpečenie základných požiadaviek na stavby, najmä na ich energetickú hospodárnosť, schopnosť zadržiavať teplo a na zabezpečenie hygieny a ochrany zdravia osôb zdržujúcich sa v týchto stavbách, ako aj na ochranu životného prostredia. 

Ako vypočítať tepelný odpor?

Požiadavky normy je náročné splniť len kvalitne zaizolovanou obvodovou konštrukciou budovy. Obvykle je preto nutné naprojektovať aj nútené vetranie s rekuperáciou tepla. Ak nebudú v projekte stavby splnené požiadavky tejto normy, nemalo by byť vydané stavebné povolenie. V princípe tepelnotechnická norma stanovuje cieľové odporúčané hodnoty tepelného odporu pre jednotlivé stavebné konštrukcie nasledovne:

Druh stavebnej konštrukcie	Odporúčaná hodnota R [m2K/W] (do 31. 12. 2020)	Cieľová odporúčaná hodnota R [m2K/W] (po 1. 1. 2021)
Vonkajšia stena a šikmá strecha nad obytným priestorom so sklonom > 45°	4,4	6,5
Plochá a šikmá strecha ≤ 45°	6,5	9,9
Strop nad vonkajším prostredím	6,5	9,8
Strop pod nevykurovaným prostredím	4,9	6,5

Tepelný odpor R udáva mieru odporu daného materiálu alebo konštrukcie voči prenikaniu tepla. Čím je tepelný odpor vyšší, tým pomalšie cez materiál alebo konštrukciu teplo prechádza. Preto požadujeme, aby cieľová hodnota tepelného odporu bola čo najvyššia. Tepelný odpor materiálu R vypočítame ako podiel hrúbky daného materiálu v metroch a súčiniteľa tepelnej vodivosti [W/mK], ktorý zistíme z technických podkladov pre jednotlivé stavebné materiály:

R = d / λ [m²K/W]

d – hrúbka materiálu [m]

λ – súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu [W/mK]

Keďže väčšina stavebných konštrukcií sa skladá z viacerých vrstiev, celkový tepelný odpor konštrukcie vypočítame ako súčet tepelných odporov jeho jednotlivých vrstiev nasledovne:

R = Σ Ri = Σ di / λi [m²K/W]

Ri – tepelný odpor i-tej vrstvy [m²K/W]

di – hrúbka i-tej vrstvy [m]

λi – súčiniteľ tepelnej vodivosti i-tej vrstvy [W/mK]

Materiály pre zatepľovanie

Trh so stavebnými materiálmi ponúka veľké množstvo izolačných materiálov slúžiacich na zatepľovanie obálky budov. Od najpoužívanejšieho polystyrénu (extrudovaného a expandovaného), cez minerálne vlny z kamenných a sklených vlákien, PIR izolácie, až po ekologické izolácie na báze dreva a celulózy, rastlinného (slama, konope a pod.) a živočíšneho pôvodu (ovčia vlna).

Každej budove sa dá navrhnúť izolačná obálka na mieru za súčasného rešpektovania samotnej stavby, ale aj preferencií jej majiteľov. Návrh izolačných materiálov a ich hrúbok by za každých okolností mal urobiť skúsený projektant. Niečo ako „obvyklá“ hrúbka tepelnej izolácie neexistuje. Každá stavba je iná a vyžaduje si preto individuálny prístup k návrhu zateplenia, po materiálovej aj objemovej stránke.

Na čo si dať pozor?

Realizáciu zateplenia by mala robiť skúsená stavebná firma, ktorá zateplenie zrealizuje bez vzniku tepelných mostov. Čím viac sa totiž zlepšuje tepelnoizolačná obálka budovy, tým negatívnejší vplyv na tepelné straty majú tepelné mosty. Treba si to predstaviť tak, že rovnaký tepelný most v budove pred zateplením má menší negatívny účinok ako po zateplení. Vplyv tepelných mostov je tak z hľadiska úspor energie, ale aj porúch stavby zásadný.

Tepelný most vzniká v časti konštrukcie stavby, kde dochádza k výraznej zmene vnútornej povrchovej teploty, čo môže byť spôsobené zmenou hrúbky stavebnej konštrukcie alebo rozdielnou veľkosťou vnútornej plochy, ktorá teplo prijíma, a vonkajšej plochy, ktorá teplo odovzdáva (napríklad kúty stien, podláh a podobne). Toto miesto má vyššiu tepelnú vodivosť. V mieste tepelného mostu je v zimnom období na jeho povrchu nižšia teplota ako na okolitých konštrukciách. Následne tu dochádza ku kondenzácii vzdušnej vlhkosti, čo môže viesť k vzniku zdraviu škodlivých plesní. 

Najčastejšie miesta vzniku tepelných mostov

• preklady nad oknami a dverami;
• napojenie obvodovej steny a základovej konštrukcie;
• miesto napojenia stropných nosných prvkov a obvodovej steny;
• kúty miestností;
• vyloženie nosnej konštrukcie balkóna alebo lodžie ;
• okraje strechy;
• drevené nosné konštrukcie zateplených krovov;
• atiky a pod.

Záver

Navrhnúť a postaviť, prípadne zrekonštruovať nehnuteľnosť, ktorá bude mať minimálne nároky na spotrebu energií je mimoriadne náročná úloha. Je nutné obrátiť sa s ňou na profesionálov, ktorí majú požadované vedomosti, skúsenosti a aj zručnosti. Toto kladie veľké nároky na odbornú pripravenosť projektantov i realizačných firiem. Každé jedno podcenenie a nezvládnutie zhotovenia detailu sa prejaví poruchou, ktorej náprava bude finančne i časovo veľmi náročná. Realizácia stavieb s takmer nulovou spotrebou energie musí byť realizáciou „na istotu“. Jednotlivé riešenia detailov musia byť dokonalé; od projektovej prípravy, až po realizáciu. Len tak bude možné zabezpečiť kvalitné a spokojné bývanie v tomto type stavieb, ktoré budú o niekoľko rokov bežnými.

Zdieľať obsah