Naša planéta má problém. Je akási chorá a zjavne nestačí uniesť všetko, čo na ňu my, jej nájomníci, nakladieme. Aj preto je potrebné robiť opatrenia smerujúce k stabilizácii, ba aj k zlepšeniu tejto situácie. K stabilizácii a zlepšeniu stavu životného prostredia môžu prispieť energeticky úsporné stavby. Po roku 2020 už nie je možné postaviť a skolaudovať inú ako energeticky úspornú stavbu, pričom sa to týka aj významnejšie obnovovaných objektov.
Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sa sprísnili po roku 2013, keď bola pre nové aj obnovované budovy nastavená požadovaná energetická hospodárnosť budov definovaná hodnotou globálneho ukazovateľa primárnej energie na nízkoenergetickú úroveň výstavby, ohraničená hornou hranicou energetickej triedy B. Prišiel rok 2016, ktorý stanovil ultranízkoenergetickú úroveň výstavby, ktorá sa nachádzala na hornej hranici triedy A1. Od 1. januára 2019 bola táto úroveň záväzná už aj pre všetky nové budovy verejnej správy. S príchodom 1. januára 2021 sa musia všetky budovy stavať v štandarde s takmer nulovou spotrebou energie, ktorá je daná hornou hranicou triedy A0.
Tab.:
Kategória budov – rodinné domy
Škála energetických tried podľa globálneho ukazovateľa – primárna energia v kWh/(m2a)
| A0 | A1 | B | C | D | E | G | H |
| ≤ 54 | 55 – 108 | 109 – 216 | 217 – 324 | 325 – 432 | 433 – 540 | 541 – 648 | < 648 |
Projektové energetické hodnotenie vs energetický certifikát budovy
Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o stavebné povolenie je projektové energetické hodnotenie, ktoré napovie, či bude budova spĺňať požadované energetické kritériá stanovené STN 73 0540 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Projektovaná budova bude začlenená do požadovanej energetickej triedy, čo prezradí predbežné prevádzkové náklady nehnuteľnosti.
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, toto energetické hodnotenie pomôže ušetriť tisíce eur na výstavbe energeticky úsporného domu. Skúsený projektant dokáže vyladiť váš projekt tak, aby bol návrh energeticky hospodárny a nepredražila sa jeho výstavba. Odborníci pracujúci v tejto oblasti hovoria: Projekt sa mení jednoducho, postavený dom už veľmi ťažko. Ak počas realizácie projektu vykonáte nejaké významnejšie zmeny, odporúčame dať si urobiť prepočet tohto energetického hodnotenia. Vyhnete sa tak prípadným problémom pri kolaudácii.
Energetický certifikát budovy je potrebný pri jej kolaudácii. Vyhotovuje sa na základe projektovej dokumentácie a obhliadky stavby, pri ktorej sa overí, či je daný objekt zrealizovaný v súlade s projektovou dokumentáciou. Ak nenastali závažnejšie zmeny voči projektovanému stavu, posudzovaná budova bude zatriedená do rovnakej kategórie energetickej certifikácie, ako bolo predpokladané v projektovom energetickom hodnotení. Vďaka projektovému energetickému hodnoteniu sa zabezpečí, že budova zhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou bude spĺňať energetický certifikát. Investor stavby sa tak vyhne prípadným problémom vyplývajúcim z nedodržania požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy.
Na energetickom štítku budovy sa uvádza aj tzv. globálny ukazovateľ primárnej energie, ktorý okrem objemu dodanej energie hodnotí aj jej zdroj. Každému zdroju energie je priradený koeficient (čím ekologickejší je jej zdroj, tým je koeficient nižší), ktorým sa vynásobí dodaná energia. Takto budovy využívajúce obnoviteľné zdroje energií získavajú v porovnaní s budovami využívajúcimi fosílne palivá výrazne lepšie energetické ohodnotenie.
Zatrieďovanie budov do energetických tried nie je samoúčelné. Pomáha investorovi, kupcovi, ale aj nájomcom získať reálnu predstavu o nákladoch na ich prevádzku.
Po 1. januári 2013 sa teda začali stavať budovy v nízkoenergetickom štandarde a po roku 2020 je zákonom vyžadovaný štandard budov s takmer nulovou spotrebou energie. Princípy výstavby takýchto budov korešpondujú so zásadami platnými pre navrhovanie pasívnych domov. Preto sa v nasledujúcom texte budeme zaoberať kritériami určujúcimi vlastnosti pasívnych domov, ktoré zabezpečujú zaradenie budovy do najvyššej energetickej triedy A0.
Tab.:
Podľa mernej potreby tepla na vykurovanie sú budovy v súlade so STN 73 0540-2+Z1+Z2 (2019) začlenené do tried nasledujúco:
| • nízkoenergetické | 50 – 100 kWh/(m2a) |
| • ultranízkoenergetické | 25 – 50 kWh/(m2a) |
| • s takmer nulovou spotrebou | 12,5 – 25 kWh/(m2a) |
| • pasívne | menej ako 15 kWh/(m2a) |
| • nulové a plusové (aktívne) domy | energia získaná z prostredia a z obnoviteľných zdrojov energie pokrýva spotrebu na 100 %, v prípade plusových na 110 % a viac (Na porovnanie, v domoch zo 70. a 80. rokov je to nad 200 kWh/m2a a v súčasnej štandardnej novostavbe s plynovým turbokotlom 80 až 140 kWh/m2a.) |
Prečo pasívny dom?
Pasívny dom je v porovnaní s nízkoenergetickým domom podstatne úspornejší. Merná ročná potreba tepla na vykurovanie by v ňom nemala prekročiť 15 kW/m2a. V porovnaní s bežnou novostavbou by mal pasívny dom ušetriť viac ako 75 % energií a v porovnaní s bežnou stavbou až 90 %. Úspory sa netýkajú len energií na vykurovanie, ale aj energií na chladenie budovy v letnom období. Zníženie energetickej náročnosti pasívnej stavby by totiž nebolo možné bez kvalitného zateplenia obvodového plášťa, teda základov, obvodových múrov i strechy, vrátane osadenia kvalitnými oknami, ktoré prináša príjemnú tepelnú pohodu v interiéri v priebehu celého roka.
V pasívnom dome preto často nenájdete podlahové vykurovanie ani radiátory. Dom si vystačí s energiou naakumulovanou zo slnečného žiarenia prechádzajúceho zasklenými plochami alebo s energiou vzniknutou pri prevádzke domu (teplo z varenia, teplo z prevádzky elektrospotrebičov a pod.). Prikúrenie iným zdrojom býva nutné iba počas najchladnejších dní v roku. Zdroje energií v pasívnom dome sú často doplnené solárnymi kolektormi alebo fotovoltickými panelmi. K pohode bývania prispieva tepelná pohoda, keď teplota povrchu stien je takmer zhodná s teplotou vzduchu. Vetranie so spätným ziskom tepla zabezpečuje neustály prísun čistého čerstvého vzduchu do nehnuteľnosti bez tepelných strát a prievanu, a to aj napriek vzduchotesnosti obalu domu.
Výstavba pasívneho domu nemusí byť finančne nedosiahnuteľná. Cena pasívneho domu pri vhodnom návrhu a dodržaní zásad týkajúcich sa orientácie domu na svetové strany, pri využití vhodných stavebných konštrukcií a daností terénu, dobrej voľbe stavebných materiálov a napríklad aj jednoduchosti tvaru budovy sa nemusí príliš vymykať z cenových hladín bežnej výstavby, prípadne treba rátať s rezervou 10 až 15 %. Základom je teda kvalitný projekt spracovaný skutočnými profesionálmi, ktorý rešpektuje nielen požiadavky kladené na samotnú stavbu, ale aj na špecifiká pozemku, na ktorom bude projekt stáť.
S čím súvisí energetická náročnosť?
Energetická náročnosť pasívneho rodinného domu a vlastnosti budovy sú ovplyvňované viacerými faktormi, vďaka čomu je zrejmé, že projekt každého pasívneho domu si vyžaduje originálne riešenie.
Najvýznamnejšie z nich sú:
• pozemok a orientácia budovy na pozemku – natočenie stavby voči svetovým stranám (najvýhodnejšia je južná, juhovýchodná a juhozápadná orientácia chránená od severu);
• tvar domu – predovšetkým jeho kompaktnosť s čo najmenším povrchom;
• riešenie dispozície hlavných priestorov v súlade s požiadavkami na vykurovanie a presvetlenie;
• veľkosť a rozmiestnenie zasklených plôch na fasáde;
• vhodné nadimenzovanie veľkosti priestorov v súlade s reálnymi požiadavkami budúcich obyvateľov;
• výber konštrukčného a materiálového riešenia domu – jednou z mimoriadne zaujímavých možností je výstavba drevodomu na kľúč, dostupné však sú aj ďalšie materiálové možnosti;
• výber a správny návrh technických zariadení budovy zabezpečujúcich kvalitné vnútorné prostredie s požadovanou energetickou efektívnosťou vykurovania, chladenia, vetrania a ohrevu vody s využitím obnoviteľných zdrojov energie;
• faktor užívateľa – rešpektovanie správania a spôsobu užívania budovy konkrétnou osobou.
Energetické požiadavky na výstavbu pasívnych domov by v súčasnosti nemali spĺňať len novostavby, ale aj významnejšie obnovované budovy. Zabezpečenie tejto požiadavky je možné v podstate pre akúkoľvek budovu. V niektorých prípadoch však môže ísť o pomerne komplikovaný a finančne náročný proces. Úžitkové vlastnosti budovy sa však zmenia natoľko, že svojim užívateľom prinesú pri znížených prevádzkových nákladoch väčší komfort. V súčasnosti, keď zaznamenávame prudký rast cien energií, bude návratnosť investícií pomerne rýchla.
Zdieľať obsah
