„Cesta do pekla býva dláždená najlepšími úmyslami,“ povedal svojho času americký prezident Lyndon Johnson. A asi to platí aj pre súčasnú výstavbu na Slovensku. Aj tie najlepšie zámery stavebníka sa môžu skončiť neúspechom, ak nie sú opreté o správne architektonické riešenie, ktoré berie do úvahy nielen stavebníkove utkvelé predstavy, ale aj širšie súvislosti. Ako to vyzerá v praxi, sme sa spýtali dvoch slovenských architektov.
Výber riešenia
Ako zvykne vo vašom prípade prebiehať výber architektonického riešenia s investorom individuálnym stavebníkom?
Peter Marcinko: V prvotnom rozhovore s klientom sa snažíme získať základné predstavy o budúcom dome, jeho sny, vízie a predstavy… Ďalšou podstatnou časťou sú informácie o mieste stavby, čiže rozmery, orientácia na svetové strany, sklon, zabezpečenie pripojení na inžinierske siete, geológia… Dôležité je ísť sa pozrieť na pozemok, overiť podmienky výstavby. Skrátene: prvá fáza je hlavne analytická. Až následne vznikajú prvé skice a hľadanie odpovede na otázku: Prečo práve tak? Prevádzková logistika musí byť v súlade s kontextom, kde bude rodinný dom stáť, a musíme vyvážiť logistiku a estetiku s technologickými požiadavkami. To zvyčajne predstavuje tri až päť stretnutí, lebo každý má iné priority a my ich chceme optimalizovať.
Igor Krpelán: Musíme to rozdeliť na dve časti: ako by to malo vyzerať a aká je, žiaľ, prax. Jednoznačne chýba úcta k miestu z hľadiska krajiny aj formy sídla. „Preinformovanosť“ verejnosti bez skutočného poznania vytvára priestor na určovanie požiadaviek stavebníka bez ohľadu na genia loci (duch miesta) a na časté dožadovanie sa foriem nezlučiteľných s kultúrnou identitou lokality a tradičným charakterom. Je to „boj“ s investorom v prospech kvality diela po všetkých stránkach, čo je dosť často v rozpore s utkvelou predstavou budúceho užívateľa o praktických aj estetických hodnotách stavby. Žiaľ, v tejto súvislosti má na tomto neutešenom stave podiel aj amatérsky a byrokratický výkon stavebných úradov, ale aj povrchný prístup projektantov a neznalosť realizátorov. Osvedčilo sa mi venovať veľa času diskutovaniu s investorom v snahe pochopiť jeho motiváciu, predstavy o diele a spoznať miesto budúcej stavby. Prevažne sa mi darí získať jeho dôveru. Ak nie? Ospravedlním sa a spoluprácu odmietnem v snahe vyhnúť sa svojmu aj jeho sklamaniu.
Autorizovaný architekt Igor Krpelán
Svoj profesijný život prežil na Orave, s ktorou je duchovne spätý. Špecializuje sa predovšetkým na ľudovú architektúru, resp. vidiecku architektúru s odkazom na tradície daného regiónu. Je aj uznávaným autorom publikácií, v ktorých sa venuje ľudovému staviteľstvu a ľudovým remeslám.
„Osvedčilo sa mi venovať veľa času diskutovaniu s investorom v snahe pochopiť jeho motiváciu, predstavy o diele a spoznať miesto budúcej stavby. Prevažne sa mi darí získať jeho dôveru.“
Očakávania verzus realita
Majú investori už svoje vyhranené predstavy, s ktorými prichádzajú za architektom? Do akej miery sú realizovateľné?
Peter Marcinko: Klienti zvyčajne prichádzajú s nejakou predstavou, majú „napozerané“ rôzne príklady. Architekt by mal pomôcť utriasť priority, ukázať možnosti, usmerniť a zorientovať klienta. V súčasnosti je množstvo informácií, v ktorých je ťažké orientovať sa. Najčastejšie sa stretávame so skutočnosťou, že niektoré predstavy sa nedajú realizovať na pozemku, ktorý klient vlastní, a riešenie sa musí modifikovať, resp. predstavy o náklade stavby sú nereálne.
Igor Krpelán: Tak ako v predchádzajúcej odpovedi musím konštatovať rozpor v individuálnych predstavách stavebníka a charaktere miesta. Častým javom sú vzory iných kultúr (balkánsky bungalov, kanadský zrub s bavorským vikierom a pod.) alebo prísna geometrická forma funkcionalistických tvarov v prostredí slovenskej dediny. Takýto objekt škodí miestu, ale aj sám sebe, pričom má hodnoty, ktoré by zodpovedali inému – vhodnému – miestu. V tejto súvislosti vôbec nechcem vnucovať myšlienku plagiátorstva tradičných foriem ich replikovaním, ale zmysluplným a čitateľným využitím charakterizujúcich dominantných znakov, ich štylizáciou v nových súvislostiach. Poznám mnoho dobrých a vzorových príkladov v zahraničí, zopár výnimiek aj na Slovensku, ktoré dokazujú, že sa to dá. Ale to si vyžaduje poznanie vlastnej kultúry a úctu k nej.
Možnosti verzus kreativita
Ako sa pozeráte na možnosti konkrétneho pozemku a ako si s nimi dokáže poradiť kreativita samotného architekta a jeho riešenia?
Peter Marcinko: Každý pozemok má svoje špecifiká a možnosti zástavby. Ideálne je, ak sa už aj kúpa pozemku konzultuje s architektom, obzvlášť ak máme vyhranené názory na budúci dom. Je dôležité mať kvalitné informácie nielen o aktuálnom stave, ale aj o perspektíve ďalšej výstavby, lebo to môže fatálne meniť kvalitu prostredia. Ja kladiem veľký dôraz aj na orientáciu pozemku vzhľadom na pohyb slnka, sklon pozemku, veternosť…
Igor Krpelán: Ako som už uviedol, miesto je faktor, ktorý je záväzný: určuje umiestnenie objektu podriadeného terénnym podmienkam, orientácii na svetové strany aj existujúcim architektonickým formám a iným vplyvom, ktorých rešpektovanie môže výrazne prispieť k užívateľským aj architektonickým kvalitám. Pritom to môže (musí) zodpovedať nárokom stavebníka, ak ich vie definovať a je schopný prijať argumenty.
Ing. arch. Peter Marcinko
Ako architekt pôsobí na východnom Slovensku. Má ateliér v Prešove. Navrhuje predovšetkým stavby na bývanie a pre cestovný ruch. Ide o moderne poňaté objekty s dávkou emócie, s dôrazom na to, aby boli tieto stavby originálne a prevádzkovo aj technologicky vyspelé. „Ideálne je, ak sa už aj kúpa pozemku konzultuje s architektom, obzvlášť ak máme vyhranené názory na budúci dom.“
Cena za dielo
Nie je to tak, že stavebníci si radšej vyberajú už hotové projekty, lebo si nechcú nechať kibicovať do svojich predstáv od nejakého architekta, ktorému treba dokonca ešte aj platiť? Aká je vlastne cena za architektonické dielo?
Igor Krpelán: Toto je tiež problém, keď súčasný stav konzumnej spoločnosti dospel k presvedčeniu, že projektová dokumentácia je len nevyhnutné zlo na získanie stavebného povolenia. Stavebník si často vyberie už hotový projekt, ktorý sa mu po formálnej stránke páči, bez ohľadu na okolnosti miesta a situáciu umiestnenia. Papiere pre projekt má za dva až tri dni hotové. Žiaľ, niektorých projektantov vyššie uvedené súvislosti nezaujímajú. Mnohí „tvorcovia“ projektov stavieb sa prispôsobili a sú pripravení chrliť množstvo projektov pochybnej kvality za cenu, ktorá zodpovedá ich „kvalite“. A objednávateľ má pocit víťazstva.
Potom snaha o vypracovanie projektu zodpovedajúceho zásadným aj elementárnym požiadavkám za primeraný honorár pripadá stavebníkovi ako zdieranie, pričom si neuvedomuje, že ak ušetrí na kvalite projektu, niekoľkonásobne viac ho to bude stáť pri realizácii diela, nehovoriac o prevádzkových nákladoch hotovej budovy. Mám viacero príkladov, keď si to stavebník uvedomil až počas výstavby alebo pri užívaní domu.
Ďalším problémom v tejto súvislosti sú neuveriteľne prebyrokratizované požiadavky stavebných úradov v rámci stavebného konania, keď aj pri jednoduchých stavbách vyžadujú všetky profesie (hoci v praxi si dodávateľ inštalácií projekt prevažne spracuje podľa použitých komponentov), ale aj ďalšie prílohy predstavujúce veľkú časť ceny projektu – a tie tvoria nezanedbateľnú čiastku honorára. Ja zatiaľ vychádzam z metodického odporúčania Slovenskej komory architektov, ale cenu a rozsah vždy dohodnem v zmluve o diele.
Peter Marcinko: Cena za architektonické dielo sa skladá z veľkého počtu profesiových častí. U nás sa snažíme odovzdávať komplexné a skoordinované riešenia, nie fragment architektonického riešenia. Spravidla používame jednoduchý systém: pripravíme tzv. architektonickú štúdiu, kde vyriešime dispozície, celé to prezentujeme v 3D a so základným zariadením, lebo vnútorný priestor – interiér – je podstatou celého návrhu. Cieľom je schválené architektonické a urbanistické riešenie. Túto prvú etapu robíme spravidla v rozsahu okolo 10 – 15 eur za štvorcový meter v závislosti od náročnosti požadovaných výstupov. Následne cenu ďalších stupňov projektu spresňujeme aj v súčinnosti s cenami subdodávateľov profesiových častí, keď sú známe požiadavky na technologický štandard budovy. Veľa vecí má vplyv na kvalitu detailu, a preto to architekt musí koordinovať do konca.
Pomohla vám naša anketa s dvoma skúsenými slovenskými architektmi? Ak máte ďalšie otázky alebo problémy, na ktoré hľadáte odpovede, neváhajte a napíšte nám.
Zdieľať obsah
