Aké stavebné práce môžete reklamovať?

Staršia generácia si možno pamätá časy spred novembra 1989, keď bežná záruka v celej krajine na čokoľvek bola 6 mesiacov. Čo sa týka stavby a stavebných prác, tam sa záruka riešila doslova ojedinele. Všetko fungovalo na báze svojpomoci, respektíve mimoriadne rozšírenej čiernej práce, ktorej sa vtedy hovorilo fuška. Keď vám prišiel bratranec alebo fuškár niečo zmontovať alebo postaviť, logicky vám nevystavil žiadne potvrdenie, a teda nemohol poskytnúť ani záruku. Dnes to však funguje inak. Čo všetko môžete reklamovať?

​Záruka zo zákona

Dnes je už svojpomocných prác zásadne menej a spravidla si veci nechávame robiť remeselníkmi pracujúcimi na živnosť, resp. pod hlavičkou firmy. Zo zákona je dnes záruka stanovená všeobecne na 24 mesiacov. Platí pre spotrebiče, zariaďovacie prvky, stavebné materiály, ale aj stavebné práce – samozrejme, ak nám niekto zabezpečuje výstavbu na základe objednávky alebo zmluvy o diele. Pri bežných stavebníkoch, teda fyzických osobách – nepodnikateľoch, sa na riešenie záruky vzťahuje Občiansky zákonník.

Môže byť záruka aj dlhšia?

Keďže dnes je dostatočná konkurencia na trhu a zmluvný vzťah slobodne uzatvárajú dve strany (objednávateľ a zhotoviteľ), je možné dosiahnuť aj lepšie podmienky a dohodnúť si dlhšiu záruku. Špeciálne v stavebníctve sa v súčasnosti za obvyklú záručnú lehotu považuje 36 mesiacov, aj keď pri niektorých častiach stavieb môže byť záruka kratšia (nikdy však menej ako 18 mesiacov).

Niektorí zhotovitelia dokážu dať na stavbu ako celok záruku aj 60 mesiacov. To však neznamená, že 60-mesačná záruka platí aj na jednotlivé komponenty (kotol, vaňa, vodovodná batéria atď.), na ktoré sa v obchodnej sieti vzťahuje záruka 24 mesiacov. V prípade, že teda máme záruku na prácu 60 mesiacov, môžeme trebárs v 30. mesiaci reklamovať tečúci alebo prasknutý prívod vody, nie však tečúce resp. nesplachujúce WC, na ktoré sa v obchodnej sieti vzťahuje všeobecná záručná lehota 24 mesiacov. Dôležité je nespoliehať sa na ústne záruky (tzv. „chlapské slovo“) zhotoviteľa, ale jednoznačne všetko riešiť písomnou formou, prípadne cez objednávku a nevyhnutný odovzdávací a preberací protokol, podpísaný obomi stranami. Robiť „bez papiera“, najmä v snahe vyhnúť sa plateniu DPH, je úspora, ktorú môžeme čoskoro výrazne oľutovať.

Ako to funguje v praxi

V zmysle zmluvy podľa Občianskeho zákonníka zhotoviteľ stavia na vlastné nebezpečenstvo – to znamená, že pokiaľ stavbu neodovzdá, akékoľvek chyby, poruchy, nedostatky (ale napríklad aj zmiznutý materiál) idú na jeho vrub. Prevzatím diela začína plynúť dohodnutá záručná lehota. Toto všetko má byť jasne pomenované v zmluve o diele. Od momentu, od ktorého začína plynúť záruka, je zhotoviteľ povinný odstrániť preukázané reklamované vady bezodkladne a na svoje náklady. Zodpovednosť za chyby a poruchy stavieb upravuje napríklad § 560 až 565 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Než si najčastejšie chyby a poruchy pomenujeme, najprv si musíme uvedomiť, že v zásade ich rozdeľujeme do 2 skupín:

1. chyby, ktoré sa prejavili počas realizácie (do prebratia diela);
2. chyby, ktoré sa prejavia neskôr – počas plynúcej záruky.

V rámci prvej skupiny to môže byť napríklad aj nerovnosť podlahy, krivosť stien či zápach od kanalizácie. V druhej skupine sa najčastejšie možno stretnúť s poruchami vykurovania, prasklinami v murive, zatekaním strechy, únikom vody, praskajúcimi dlaždicami a podobne. Niektoré poruchy môžu dokonca brániť riadnemu používaniu stavby.

V prípade chýb uvedených v prvej skupine – ak sa vady vyskytnú ešte pred prevzatím diela, máme spravidla dve možnosti: Dielo môžeme prebrať s výhradami, pričom sa zhotoviteľ protokolárne zaviaže, do akého termínu chyby odstráni, alebo dielo nepreberieme a trváme na odstránení chýb v dohodnutom termíne, a teda dohodneme neskorší termín prebratia – až po odstránení vád.

Chyby, ktoré sa prejavia v rámci záručnej lehoty

Poruchy sa bežne vyskytujú nielen pri spotrebnom tovare, ale aj v stavebníctve. Je ideálne, ak si stavebné komponenty nekupujeme na stavbu sami, ale ak ich dodáva zhotoviteľ, pretože si ušetríme dokazovanie, či termostatický ventil (ktorý sme si doniesli my) praskol pre nejakú vadu materiálu alebo chybnú montáž. V takom prípade teda môžeme reklamovať akékoľvek vady, týkajúce sa sanity, kúrenia či elektroinštalácií.

Trochu spornejšie býva reklamovanie prasklín, najmä v styku dvoch rôznorodých veľkoplošných materiálov. Sadrokartón v styku s murivom jednoducho praskne. Niekedy do roka, niekedy neskôr, na niektorých miestach aj po piatich rokoch. Takéto prasklinky na stykoch zrejme nevyreklamujeme, ale zúfať nemusíme. Maliar ich môže pri najbližšom maľovaní pretmeliť. Pokiaľ sa nám prejavia praskliny naprieč murivom, tieto reklamovať treba. Je síce pravda, že aj presné tvárnice môžu prasknúť, ale takémuto estetickému defektu sa dá predísť napr. presieťkovaním steny, čo realizačné firmy vedia.

Reklamovať môžeme aj akékoľvek zatekanie alebo premokanie. Ak ide o vlhnutie z dôvodu zrážania pár v interiéri, tu býva dokazovanie zložitejšie, lebo chyba môže byť (a spravidla býva) na strane obyvateľa (vyváranie a iné domáce aktivity a zároveň nedostatočné vetranie), ale aj na strane zhotoviteľa, ktorý mal stavebníkovi navrhnúť správny izolačný systém alebo vhodný spôsob vetrania, napríklad rekuperáciu alebo iný lacnejší variant vetrania (lokálny rekuperátor).

Najčastejšie závady, ktoré je určite potrebné reklamovať

• Krivé podlahy. Toto je typický nedostatok súčasných novostavieb, ktoré stavajú nekvalifikovaní pracovníci. Na rovnosť podláh (ale aj stien) existujú normy, ale veľmi rýchlo sa dá krivosť odhaliť napríklad priložením čo najdlhšej vodováhy (napr. 2 m). Priehlbiny budú „svietiť“. Túto chybu netreba tolerovať.
• Nekvalitné obklady a dlažby. Aj krivosť obkladov a dlažieb je možné zmerať. Navyše, niektoré na poklepanie môžu znieť duto, čo je neklamným znakom, že nie sú dobre prilepené, a teda budú časom pukať, prípadne odpadávať.
• Praskliny. Každý „praktik“ vám bude tvrdiť, že stavba pracuje a praskliny alebo pukliny nie sú ničím výnimočným. Je to síce pravda, avšak niektoré praskliny môžu signalizovať vážny problém, preto trvajte na ich posúdení nezávislým odborníkom.
• Vlhké steny. Každá stavba potrebuje čas na vysušenie. Ak však z vlhkosti stien – najmä pri podlahách na prízemí – neubúda, môže ísť o vzlínajúcu vlhkosť z dôvodu poruchy hydroizolácie. Pokiaľ by sme toto prehliadli alebo odignorovali, môžeme si zarobiť na obrovské problémy.
• Rosenie okien. Túto záležitosť zhotovitelia radi odbijú poznámkou, že treba viac vetrať. Ak si však necháme v dome zmerať vlhkosť a odborník povie, že je v rámci normy, chyba je v oknách a trvajme na odstránení závady.
• Plesne a huby. Pokiaľ objavíte v dome pleseň, okamžite si kúpte vlhkomer a začnite veci riešiť. Nedajte sa odbiť, že málo vetráte. Pokiaľ zhotoviteľ nebude mať záujem veci riešiť, obráťte sa na nezávislého odborníka a nechajte si vysvetliť, čo máte robiť a čo máte od zhotoviteľa žiadať.
• Zatekanie do domu. Akonáhle niekde spozorujete, že vám zateká, volajte zhotoviteľa. Je na ňom, nech zistí, či zateká pri komíne, pri hromozvode alebo strešnom okne. Žiadajte okamžitú nápravu, pretože tento typ poruchy okrem iného znemožňuje riadne užívanie stavby.

Zdieľať obsah