Zasklené fasády – extravagantný úlet alebo nutnosť?

Aj vám sa páči zasklená fasáda, zasklená terasa alebo zimná záhrada pristavená k rodinnému domu? Ak po nich túžite, môžete ich mať, avšak počítajte s tým, že budete musieť rešpektovať aj niektoré zásady, aby ste si posedenie pri kávičke za transparentnou fasádou mohli skutočne vychutnať. Bohato zasklené steny totiž môžu byť zdrojom prehrievania, ale aj tepelných strát.

Prečo práve sklo?

Nuž presne preto, prečo ľudia hľadajú bývanie v rodinných domoch. Presvetliť dom, opticky prepojiť interiér s exteriérom, nebyť ohraničený štyrmi stenami, ale cez veľkoformátové zasklenie vnímať zeleň na dvore, rozkvitnutý zlatý dážď či veselé detské hry. Vďaka veľkoformátovému zaskleniu sa cítime, akoby sme sedeli uprostred zelene. A naopak, akoby sa zeleň stávala súčasťou nášho interiéru. V závislosti od ročného obdobia môžeme posuvné zasklenie dokonca aj otvoriť a polovicu sklenej steny doslova „zrušiť“.

Možné úskalia

Pri veľkých zasklených plochách je úskalí hneď niekoľko, avšak dominantné sú najmä prehrievanie v letných mesiacoch a tepelné straty v zime. Ani prehrievanie, ba ani úniky však nemusia byť až také fatálne. Hovoríme skôr o zníženom komforte. Popíjať kávu, ak nám cez zasklenú fasádu vypeká slnko, nie je vonkoncom príjemné. Ako teda zasklenú fasádu riešiť, ako ju orientovať, aby sme sa cítili príjemne?

Pamätajme si, že vždy je lepšie príčinám sa vyhnúť než odstraňovať následky, napríklad nutnosťou dodatočne inštalovať klimatizáciu. Bohato dimenzované zasklenie na južnej fasáde domu bude vždy rizikové z hľadiska prehrievania v letných mesiacoch, a preto by sme mali zvážiť, či sa mu radšej nevyhnúť. Omnoho lepším riešením je orientácia na západ, tu však treba počítať s vytvorením podmienok na zatemnenie (resp. zatienenie) v poobedňajších hodinách.

Rozumným kompromisom pre bohaté zasklenie je fasáda orientovaná na východ, pretože tá prináša omnoho menej úskalí a prevažujú benefity. Na jar a na jeseň si slnečné zisky budeme užívať, v lete môžeme zasklenie pootvárať napríklad vďaka posuvnému HS portálu.

Rohové zasklené fasády a rohové okná

Každý špás niečo stojí. Ale každá investícia, ak má svoj zmysel, prináša aj svoje výhody. Určite nebudeme uvažovať o zasklenej rohovej fasáde či rohovom okne, ak by sme si mali otvoriť výhľad na susedovo hnojisko či skladisko stavebného materiálu. Pokiaľ by sa nám mohli otvoriť výhľady na okolité vrchy alebo historickú dominantu, stojí za to zainvestovať do monolitického rohového prekladu alebo tzv. nadvlaku, ktoré nám umožnia inštaláciu náročnejších rohových prvkov.

Vedeli ste, že…?

  • V našej krajine prišli ako jedni z prvých s veľkými zaskleniami už takmer pred sto rokmi architekti, ktorí sa pridali k smeru zvanému funkcionalizmus. K najznámejším stavbám z toho obdobia patrí ozdravovňa Morava v Tatranskej Lomnici a obchodný dom Veľký Baťa v Bratislave.
  • V podtatranskej obci Nová Lesná sa nachádza jedinečný rodinný dom, postavený v rokoch 2004 – 2005, ktorého fasáda je celá vytvorená z pevného bezrámového zasklenia.
  • V 60. a 70. rokoch minulého storočia boli v obľube sklené steny postavené z materiálu zvaného sklobetón.
  • Tepelné zisky veľkých zasklení sú vyššie než tepelné straty. Aj preto sa už nemusíme obávať, že miestnosti s kvalitným, bohato dimenzovaným zasklením by sme nevykúrili. Nesmieme však zabudnúť na tienenie, aby sme nemuseli priestory zbytočne dochladzovať klimatizáciou.

Príbeh zo života

Ivan a Jana už v rodinnom dome žili. Kým nemali vlastný byt, bývali u Ivanových rodičov na dedine. Teraz sa pustili do stavby vlastného domu. Jana chcela dobehnúť, čo zameškala, kým žili v paneláku. Túžila po okrasnej záhrade, po výhľade a veľkoryso zasklenej stene s veľkými posuvnými dverami, aby mohla obývačku v prípade pekného počasia prepojiť so záhradou. Vybrala projekt, ktorý sa jej páčil. Ale Ivan mal spolužiaka zo strednej školy, ktorý skončil architektúru, a ten im navrhol zaujímané riešenie, doslova šité na ich stavebnú parcelu.

Jednu sklenú stenu aj so strešným presahom orientoval z obývačky smerom na západ, s výhľadom do záhrady, a druhú, z jedálne, orientoval na východ, s výhľadom na neďaleký kaštieľ. Jana sa architekta pýtala, prečo si myslí, že by mali mať dve zasklené fasády prechádzajúce do krytej terasy. Aby si kávu jednoducho vypili na tej terase, kde to bude práve príjemnejšie, vysvetlil jej architekt. Pretože na jar a počas jesene budú vyhľadávať slniečko a v lete určite chládok. Keď bol dom hotový, Jana architektovi v duchu ďakovala za tento úžasný nápad.

Extravagantnosť alebo nutnosť?

Nech už sklo alebo zasklené fasády považujú ľudia za akokoľvek extravagantné, nikto nemôže tvrdiť, že pôsobia umelo. Sklo je materiál na prírodnej báze a v stavebníctve sa využíva už od stredoveku. Ide o ušľachtilý a veľmi odolný materiál. Čo je však nesmierne dôležité, zasklenie prináša do interiéru prirodzené svetlo. Samozrejme, existujú materiály, ktoré dokážu čiastkovo nahradiť sklo. Avšak sklo samotné je nezastupiteľné.

Čo je dobré si zapamätať

  • Sklo na fasáde je výrazný architektonický prvok.
  • Do interiéru vnáša svetlo, avšak aj teplo, ktoré je dobré využiť v zimných mesiacoch – vo vykurovacom období.
  • Denné svetlo v budovách určuje, že pomer veľkosti okenných otvorov voči podlahovej ploche by mal byť minimálne 1 : 8 až 1 : 6. Pokiaľ tento pomer zväčšíme v prospech stavebných otvorov a zasklenia, musíme počítať s opatreniami proti prípadnému prehrievaniu interiéru. Najlepším riešením je exteriérové tienenie.
  • Zasklené fasády nám umožňujú opticky prepájať interiér s exteriérom.
  • V minulosti platilo pravidlo, že veľkorysé zasklenie sa (kvôli tepelným ziskom) používalo skôr na južnejšie orientované fasády. Dnes sa akceptujú aj estetické aspekty, teda výhľady na dominanty, prírodné krásy a pod., takže veľkorysé zasklenie môže byť pokojne orientované aj na sever, ak to dáva zmysel.

Zdieľať obsah

Vložiť komentár