Konečne nadišla tá dlhoočakávaná chvíľa a vy sa môžete pustiť do stavby nového domu? Nezáleží na tom, či ju budete realizovať svojpomocne alebo sa spoľahnete na profesionálov. Ako sa hovorí, základom sú vždy dobré základy. Pokiaľ pri ich realizácii niečo podceníte, ľahko sa môže stať, že v budúcnosti vás budú čakať nepríjemné problémy. Čo všetko by ste o základoch rodinných domov mali vedieť a na čo si treba dávať veľký pozor?
Základy rodinného domu a analýza podkladu
Prvým mimoriadne dôležitým krokom je analýza podkladu. Tú mnohí podceňujú, čo však je veľká chyba. Nie je totiž zemina ako zemina. Jednotlivé druhy sa líšia najmä svojou súdržnosťou, ktorá predurčuje dôležité vlastnosti – stlačiteľnosť, priepustnosť či únosnosť. V neposlednom rade do značnej miery ovplyvňuje aj stavebné náklady.
Pozor na nehomogénne a sypké zeminy
Na stavbu domu sú najvhodnejším riešením homogénne zeminy, ktoré majú dobrú súdržnosť. Výkopové práce síce môžu byť vzhľadom na ne o niečo zdĺhavejšie, no budete mať istotu, že tvoria solídny základ vašej stavby. Naopak, najväčšie problémy robia sypké zeminy s vysokým obsahom pieskov či ílu. Ideálne nie sú ani nesúmerné podklady, ktorých zloženie sa mení z metra na meter.
Odborník radí
Vďaka moderným technológiám sa dnes dajú domy bezpečne stavať aj na sypkejších a nehomogénnych zeminách. Je však potrebné myslieť na to, že realizácia základov si bude vyžadovať oceľové výstuže, a tak bude finančne náročnejšia.
Nepriateľ zvaný spodná voda
Voda pod základmi domu nie je ničím nezvyčajným. Problémom však môže byť v prípade, že je príliš blízko povrchu, napríklad 2 metre pod úrovňou zeminy. V takom prípade je potrebné opäť rátať s vyššími výdavkami a nutná bude kvalitná hydroizolácia základov.
Náchylnosť na zosuvy
Pokiaľ plánujete stavať priamo v kopci, prípadne pod svahom, je potrebné analyzovať jeho náchylnosť na zosuv. Sypké nehomogénne zeminy kombinované so spodnou vodou môžu v takýchto prípadoch spôsobiť vážne problémy. Pri analýze podkladu venujte pozornosť aj potenciálnym toxickým látkam, ktoré by sa mohli vyskytovať v pôde.
Nezabúdajte
Ak bol v minulosti na danom pozemku už postavený nejaký dom, treba si overiť, či po ňom neostala napríklad zasypaná pivnica. Tá by mohla narúšať súdržnosť pôdy pod základmi.
Ako zistiť zloženie podkladu?
Aby ste zistili, či vo vašom prípade nehrozia niektoré z vyššie spomínaných rizík, pred projektovaním základov je potrebné spraviť geologický prieskum podkladu. Ten nemusí byť vôbec komplikovaný. Geológovia používajú ručné sondy, ktoré sa zapichnú do zeme a dokážu poskytnúť cenné informácie o súdržnosti zeminy, prítomnosti spodnej vody a ďalších skutočnostiach. Na základe zistených informácií sa vypracuje posudok, ktorý slúži ako podklad pre projektanta.
Využite inžinierskogeologické mapy
Na stavebných úradoch v každej obci by mali byť k dispozícii inžinierskogeologické mapy, ktoré detailne opisujú zloženie podkladu na jednotlivých častiach územia. Do týchto máp sa oplatí pozrieť ešte pred tým, ako kúpite pozemok. V niektorých prípadoch však môžu byť údaje v nich nepresné, a preto platí, že najistejšie dáta vám poskytne geologická analýza.
2 typy základov
Keď máte spravenú analýzu podkladu, prichádza na rad samotné projektovanie základov. Podľa údajov z geologického posudku vám projektant poradí, či sú pre vás vhodným riešením základové pásy s betónovou platňou alebo bude potrebná základová doska. Taktiež nadimenzuje optimálnu hrúbku, prípadne dodatočné spevňovacie prvky.
Základové pásy s betónovou platňou
Tento typ základov sa najčastejšie využíva v prípade menších stavieb a vtedy, keď je podklad homogénny a dobre súdržný. Benefitom je nižšia cena. V zemi sa totiž vykopú len pásy pod budúcimi obvodovými múrmi a nosnými priečkami, ktoré sa vyplnia betónom. Zemina, ktorá je medzi múrmi, sa zarovná, upraví, zasype štrkom a naleje sa na ňu tenšia vrstva betónu.
Základová doska
V prípade podkladov, ktoré nie sú dobre súdržné, prípadne pri nich hrozí výskyt spodnej vody, sa obvykle odporúča základová doska. Tá rovnomerne rozkladá tiaž stavby na podklad a zamedzuje posunom stien v dôsledku pohybov pôdy. Eliminuje tak riziko praskania múrov a narušenia statiky. Základová doska pozostáva z hrubej betónovej vrstvy, ktorá sa vyleje do výkopu celej pôdorysnej plochy domu. Na spodok jamy sa nasype štrk. Pri sypkých podkladoch sa využíva aj dodatočné spevnenie oceľovými výstuhami.
Hydroizolácia základov
Izolácia základovej dosky chráni pred prenikaním vody a vlhkosti do materiálu. Na izolovanie sa využívajú špeciálne fólie alebo nátery. Ak hrozí prítomnosť spodnej vody, je potrebné voliť hydroizoláciu odolávajúcu tlakovej vode.
Základová doska svojpomocne
Základy rodinného domu si môžete postaviť aj svojpomocne. Potrebnú dokumentáciu však dajte vypracovať odborníkmi. Analýzu podkladu dajte vyhotoviť profesionálnemu geológovi a následne sa poraďte s projektantom. Ten nadimenzuje základy tak, aby odolali všetkým nástrahám prírody. Až potom sa pustite do samotných výkopových prác a betónovania, ktoré zvládnete aj svojpomocne.
Zdieľať obsah
