V období, keď cena energií letí do výšav, sa mnohí majitelia nehnuteľností zamýšľajú nad metódami vedúcimi k úsporám energií. Mnohé takéto zásahy sú na budovách badateľné na prvý pohľad. Strechy sa odievajú do lesklých fotovoltických panelov, na fasádach pribúdajú vonkajšie jednotky klimatizačných zariadení, v blízkosti budov alebo na priľahlých strechách sú zas viditeľné vonkajšie jednotky tepelných čerpadiel s charakteristickými ventilátormi. Prečo má zmysel hovoriť o akumulačných vlastnostiach?
Asi tretina tepelnej energie vyrobenej na Slovensku sa používa na vykurovanie obytných budov a prípravu teplej úžitkovej vody. Je preto mimoriadne potrebné v čo najväčšej miere znížiť náklady na jej výrobu. Znižovať spotrebu energie a zachovať tepelnú pohodu v obytných priestoroch je možné aj vhodným využitím akumulácie tepla v stavebných konštrukciách, čo nám okrem zníženia prevádzkových nákladov priaznivo ovplyvní klímu v obytných priestoroch napríklad v čase na začiatku a na konci vykurovacej sezóny, keď nie je potrebné interiér vykurovať nepretržite.
Čo je akumulácia tepla?
Výraz akumulácia je ekvivalentom slovenského (na)hromadenia. Najčastejšie sa s týmto pojmom stretáme v súvislosti s akumuláciou kapitálu, energie alebo elektriny na neskoršie použitie v požadovanej kvalite a množstve.
Pod pojmom akumulácia tepla v materiáli rozumieme schopnosť tohto materiálu udržať teplo a neskôr, v čase jeho absencie, ho do priestoru uvoľniť. V praxi to vyzerá napríklad tak, že počas vykurovacej fázy sa časť tepla uloží do konštrukcií podláh, obvodových stien, priečok, stropov a strechy. V čase útlmu vykurovania alebo odstavenia vykurovacej sústavy sú tieto konštrukcie schopné naakumulované teplo postupne uvoľňovať do priestoru, čím zabránia jeho úplnému vychladnutiu, prípadne zabezpečia rovnomernejšiu krivku teplôt v interiéri v období, keď vykurovacia sústava nie je v činnosti.
Dochádza k nej nielen vykurovaním
K akumulácii tepla v stavebných konštrukciách nemusí dochádzať len vykurovaním. Vhodne navrhnuté budovy môžu akumulovať teplo zo slnečného žiarenia, prípadne z teplého vonkajšieho vzduchu a tepla vzniknutého alebo pôsobiaceho v interiéri.
Výsledné množstvo naakumulovaného tepla závisí od tepelnej absorpcie materiálov a prechodu tepla do stavebných konštrukcií pri sálaní, prúdení alebo vedení tepla.
Vedeli ste, že?
Odborníci dospeli k údajom, ktoré hovoria až o 15 % úspore tepla pri vhodnom využití akumulačných vlastností stavebných materiálov a stavebných konštrukcií.
Akumulácia tepla v obvodových konštrukciách napomáha vyrovnávať rozdiely v teplotách pri výraznejších poklesoch vonkajších teplôt, napríklad v noci. Jej vplyv sa využíva aj pri intenzívnom vetraní, ktoré má byť natoľko krátke, aby nedošlo k ochladeniu stien a ostatných stavebných konštrukcií v interiéri. Naakumulované teplo dokáže veľmi rýchlo nahradiť tepelné straty spôsobené vetraním a rovnako rýchlo obnoví tepelnú pohodu vo vyvetranom priestore.
Celoročné využitie
Akumulačné vlastnosti materiálov využívame v našich nehnuteľnostiach prakticky počas celého roka, teda aj v letnom období, keď je naším cieľom zachovať v byte čo najväčší chlad. Keď sa nám podarí v nočných hodinách interiér vychladiť do takej miery, že teplotu stavebných konštrukcií vetraním dostatočne znížime, je celkom možné, že sa zaobídeme bez nutnosti využívať klimatizačné zariadenia. V zime teplo akumulované v stavebných konštrukciách zabraňuje rýchlemu vychladnutiu priestorov. V letnom období akumulačné schopnosti stavebných materiálov zabraňujú prehrievaniu interiéru.
Zateplenie budov a akumulácia obvodových stien
K zlepšeniu izolačných vlastností obvodových stien budovy prispieva aj zateplenie. Najčastejšie sa používajú kontaktné zatepľovacie systémy umiestnené na vonkajšej strane obvodového plášťa budov. Takéto umiestnenie nahráva stavebnej fyzike, pomáha však prekryť aj niektoré systémové chyby konštrukcií, čím napomáha odstraňovaniu tepelných mostov. Obvodové konštrukcie sú teda udržiavané vo vyššej hladine teplôt, čo zabezpečuje zvýšenie ich akumulačných schopností.
Takýmto spôsobom je možné v interiéri udržiavať stabilnú teplotu aj pri vyšších rozdieloch teplôt v exteriéri. To je zároveň jedna z odpovedí na otázku, prečo sa nezvykne zatepľovať zo strany interiéru. Okrem viacerých iných úskalí by sme takýmto spôsobom eliminovali tepelnú akumuláciu obvodových stien budovy, ktorej interiér by sa síce pomerne rýchlo vykúril, no rovnako rýchlo by sa aj ochladzoval.
Vedeli ste, že?
Zateplenie zo strany interiéru sa využíva len pri priestoroch, kde uvedené nedostatky neprekážajú. Je to napríklad v prípade rekreačných chát alebo priestorov, ktoré sú vykurované občasne s dôrazom na ich rýchle vykúrenie bez požiadaviek na dobeh sálavej zložky tepla zo stien po ukončení kúrenia.
Dnes je možné postaviť pasívne domy aj z muriva, ktoré si nevyžaduje dodatočné zateplenie. Ide o masívne tvárnice, z ktorých sa vytvárajú jednovrstvové obvodové konštrukcie s omietkami z vnútornej i vonkajšej strany. Popri veľmi dobrých akumulačných vlastnostiach takéhoto obvodového muriva, ktoré v lete zabraňuje prehrievaniu budovy a v zime svojimi vlastnosťami prispieva k tepelnej pohode, má aj ďalšiu výhodu, ktorou je odolnosť voči mechanickému poškodeniu a eliminácia problémov s plesňami a riasami, s ktorými sa v zateplených obvodových konštrukciách pravidelne stretávame.
Akumulácia tepla a strechy
Ak sme sa doposiaľ viac venovali obvodovým múrom ako súčasti obvodového plášťa budov, nesmieme zabudnúť ani na strechy, ktoré sa na nežiaducich tepelných stratách, prípadne ziskoch podieľajú až polovicou. Správnym návrhom stropných a strešných konštrukcií z masívnych materiálov schopných akumulovať teplo je možné dosiahnuť pomerne stabilnú teplotu pod strechou v zime aj v čase letných horúčav, výsledkom čoho je úspora nákladov na vykurovanie, ale aj chladenie obytných priestorov.
Ak uvažujeme nad drevostavbami typu zrubových stavieb, tieto majú v porovnaní s montovanými drevostavbami podstatne lepšiu schopnosť akumulácie tepla. Teplo preniká do masívnej drevenej konštrukcie len veľmi pomaly a rovnako pomaly sa z nej aj uvoľňuje. Interiér takejto stavby sa rýchlo vyhreje a po určitom čase sa teplotná krivka v interiéri stabilizuje podobne ako v prípade masívnej stavby z tehál alebo betónu.
Bývanie v drevenom dome má pre svojich užívateľov úžasnú výhodu v podobe optimálnej vlhkosti, keď drevo pohlcuje a následne uvoľňuje veľké množstvo vodnej pary.
Montované stavby však v súvislosti s tendenciou stavať nízkoenergetické stavby nemožno zatracovať. Existujú metódy, ako sa aj tieto typy stavieb môžu stať mimoriadne ohľaduplnými voči životnému prostrediu.
Na záver
Po prečítaní predchádzajúcich riadkov vás možno začal hrýzť červík pochybnosti, či ste sa v súvislosti s výstavbou vášho domu rozhodli pre tie najlepšie materiály. Skúsenosti hovoria, že existuje množstvo prístupov, materiálov i technických riešení. Dôležité je naprojektovať do posledného detailu to najlepšie možné riešenie a následne projekt perfektne zrealizovať stavebnou firmou so skúsenosťami. Vždy sa obracajte na odborníkov. Nedovoľte, aby vaša stavba bola trenažérom pre pozliepanú partiu chlapov bez vzdelania a skúseností. Ide o vaše bývanie, o vaše peniaze, o vašu rodinu a o vašu spokojnosť s kvalitne zrealizovaným dielom.
Zdieľať obsah
