Ak máte šťastie a môžete si vyberať medzi rovinatým a svahovitým pozemkom, ako sa rozhodnete? Ktorý bude na stavbu domu lepší? Svahovitý pozemok ponúka neskutočné možnosti pre kreativitu architekta, no jeho úpravy vyjdú mnohonásobne drahšie než príprava toho rovinatého. No aj mierne svahovitý pozemok bude potrebovať isté úpravy a nemalé zemné práce. Ako na ne?
Terénne práce v strmom kopci niekde na bratislavskej Kolibe alebo v Nitre pod Zoborom môžu vyjsť na desiatky, niekedy aj stovky tisíc eur. Rada nad zlato by mohla znieť: Ak ste nededili po bohatom strýkovi alebo nevyhrali v lotérii, radšej sa poobzerajte po menej strmých parcelách. Nebudú si vyžadovať stavbu trojmetrových oporných múrov ani iné nákladné zásahy pri tvorbe základov.
Prvý krok: architekt alebo aspoň skúsený projektant
Ale po poriadku. Všetko so všetkým súvisí. Nepúšťajte sa do nijakých úprav parcely, kým nebude definitívne jasné, čo kde bude stáť a ako to bude celé vyzerať. A preto ako krok číslo jeden odporúčame riešiť záležitosť komplexne – a s kým iným, ak nie s architektom či projektantom?
V prípade, že budete stavať pod cestou a svah bude mať napríklad 10-percentné klesanie, je isté, že vstup do domu síce bude zhruba na úrovni komunikácie, ale smerom nadol bude treba svah pravdepodobne prerušiť minimálne jedným múrom, ktorý môže súčasne stabilizovať aj celý dom postavený v klesajúcom teréne. A toto všetko treba riešiť s architektom.
Pokiaľ bude budúci dom stáť nad cestou, teda proti svahu, je možné, že architekt vymyslí na mieste, kde by bežný laik staval oporný múr, garáž pre 2 až 3 vozidlá.
Na veľkých parcelách – a najmä v otvorenej prírode – nie je potrebné za každých okolností znásilňovať terén. Rôzne vlny a prevýšenia možno ponechať, prípadne ich akcentovať drobnými (aj suchými) múrikmi.
Zapamätajte si:
V zásade platí, že mierne svahovitý pozemok je možné riešiť ako jednu, maximálne dve roviny. V prípade, že ide o strmší svah, nezaobídete sa bez viacerých rovín (terás), ktoré bude potrebné vybudovať za pomoci oporných múrov, čo zákonite navýši cenu výstavby.
Ide to aj svojpomocne či vlastnými silami?
Vyrovnávanie pozemku pred stavbou, to je ťažká práca pre mechanizmy. Inak na to nepozerajte. Nebudete predsa organizovať brigády pre 20 kopáčov z rodiny, keď trh ponúka väčšie i menšie firmy aj drobných živnostníkov, ktorí sú na tieto práce machri a majú na ne strojové vybavenie.
Stavebné mechanizmy dokážu veľmi presne vykopať základy (nielen domu, ale aj oporného múru), premiestniť zeminu, resp. aj ju vyviezť či v prípade potreby doviezť.
Ak musíte zeminu odvážať preč, je dobré informovať sa na obecnom alebo stavebnom úrade, či sa v danej lokalite aktuálne nezavážajú nejaké jamy, prípadne nebudujú protipovodňové hrádze. Môžu to byť miesta, kde vám dovolia prebytočnú zeminu odviezť bez poplatkov.
V prípade, že riešite opačnú situáciu a na pozemok potrebujete doviezť zeminu, pod výstavbu sú ideálne materiály zo stavebného odpadu. Teda z rôznych búračiek, ktoré obsahujú tehlu a kamenivo. Takéto navážky ani zďaleka nebudú sadať tak dramaticky, ako keby ste naviezli obyčajnú zeminu. Oporné múry budú potrebovať betónový základ. Aj tu odporúčame objednať si dovoz hotového betónu.
Užitočná rada:
Skôr ako začnete s výstavbou domu, musíte zhrnúť vrchnú vrstvu zeminy (tzv. ornicu) spod stavby. Je dobré „uskladniť“ si ju, nahrnúť niekam na okraj parcely. Keď dokončíte výstavbu a terénne úpravy, ornicu opäť využijete na svojom pozemku, prípadne si môžete doviezť aj ďalšiu zeminu, resp. rašelinu, na ktorej sa bude lepšie dariť novej záhradnej vegetácii.
Pohľad na úpravu pozemku cez peniaze
Sú stavebníci, ktorí výstavbu plánujú financovať výlučne cez hypotéku a nasledujúcich 30 rokov si budú musieť mesiac čo mesiac ukrajovať značnú časť zo zarobených peňazí na jej splácanie.
Ak patríte medzi nich, držte sa nohami na zemi a nesnívajte o rozihranom členitom svahovitom pozemku. Prečo? Ak rátate s nákladmi na dom okolo 200- až 250-tisíc eur, tak počítajte aj s tým, že oporné múry, betonáže, presuny zeminy a opätovné tvarovanie svahov a záhrady môžu stavbu poľahky predražiť aj o 40 až 50 %.
A nejde len o cenu materiálov. Dnes je drahá aj cena práce a, samozrejme, prepravné náklady. V prípade, že môžete finančne vykryť i investíciu do náročnejšej úpravy pozemku, riešte aj tieto veci s architektom či projektantom. Vyžiadajte si okrem architektonického návrhu aj vypracovanie aspoň orientačného rozpočtu. Niekedy si totiž povieme, že krása svahu a výhľady z neho za všetky investície naozaj stoja. A pokiaľ áno a máte na to, tak do toho!
Vedeli ste?
Ak staviate oporné múry, ktoré budú zadržiavať svah, základ musíte kopať minimálne do hĺbky 1 metra tzv. rastlého (tzn. neporušeného, pôvodného) terénu. Presné parametre základu aj samotného múru vypočíta statik.
Múr je potrebné aj náležite odvodniť. V samotnom múre sú potrebné otvory na prestup vody a zo strany svahu je dobré medzi zeminu a múr sypať štrk (prípadne doň naťahať aj drenážne hadice). Len tak si voda stekajúca dole svahom nájde cestu k spomínaným otvorom. Ak totiž na jeseň zemina navlhne, v zime vplyvom mrazu zväčší svoj objem a bez potrebných opatrení hrozí odtláčanie múru a jeho postupné vyvracanie.
Skúsenosť stavebníka: Namiesto katalógového dom na mieru
Juraj a Soňa sa pred 25 rokmi ešte plní elánu rozhodli pre stavbu rodinného domu. Už vtedy bolo nesmierne komplikované nájsť normálny stavebný pozemok za normálnu cenu. Vzhľadom na ceny zďaleka obchádzali parcely priamo v meste a obzerali sa skôr po priľahlých obciach.
Juraj dostal tip na dedinku, kde žili jeho krstní rodičia. Kopček mal prezývku Hájik a záhumnie pod cestou malo 7 árov. Krásne miesto. Juraj, strojár a racionálny technický typ, zašiel za kamarátom Martinom, ktorý bol stavbár s pečiatkou na stavebný dozor. Spolu našli katalógový projekt domu so spálňami v podkroví, ktorý sa páčil aj Soni. Rozbehol sa kolotoč papierovačiek okolo stavebného povolenia. No Juraj stále rozmýšľal, ako takýto dom osadiť na klesajúcom svahovitom pozemku. Svah „padal“ o viac ako 15 percent.
Čo s padajúcim terénom?
Statik, ktorý prepočítaval veci okolo zakladania stavby, povedal, že je to výhoda – sklon terénu ponúka možnosť vybudovať pod domom peknú pivnicu. A nad pivničnými dverami budú z obývačky dvere na balkón.
Zdalo sa, že vec je vybavená. Lenže Juraj stretol u zubára spolužiaka zo strednej. Architekta. Pochválil sa, že ide stavať, že má šikovného statika, ktorý mu vymyslel, ako dobre osadiť dom v kopci, že budú mať ešte aj skvelú pivničku. Architektovi sa to nezdalo: „Počuj, Ďuri, neukážeš mi to na mieste? A zober aj projekt.“
Na pozemku položil architekt Jurajovi otázku, prečo chce stavať. „Lebo už nechceme žiť v paneláku,“ odpovedal sebavedome Juraj. „A preto si ideš robiť obývačku s balkónom presne ako v paneláku? Nepáčilo by sa vám vychádzať z obývačky na terasu, trávnik a do záhrady?“ Juraj sa zarazil: „A dalo by sa to?“
Architekt sa uškrnul: „Povedz statikovi, nech sa venuje statike, a architektúru nechaj na tých, čo sa tým živia. Pivnicu spravíme vo svahu pod garážou. A tu – asi 3 metre pod domom – vytiahneme múr, ktorý ti pomôže stabilizovať dom. Súčasne si vytvoríš priestor na terasu dostupnú rovno z obývačky a štyrmi schodmi pokračuješ do záhrady. Čo ty na to? Ale nebude to lacné. Každá krása, najmä v kopci, niečo stojí.“
Soňa bola nadšená – po takom riešení podvedome vždy túžila. Architekt pripravil výkresy, statik vypočítal parametre múru, ktorý bude zospodu „držať“ dom a súčasne vytvárať terasu pri obývačke. Stavbu realizovala malá miestna firma a kontroloval ju stavebný dozor – kamarát Martin. Po roku a troch mesiacoch bolo všetko hotové.
Koľko to stálo?
Oproti tomu, čo uvádzal katalóg, prekročili rozpočet pri stavbe domu ani nie o 15 %, takže (aj vďaka Martinovi) nič dramatické. Ale pozor! Neboli v tom náklady na úpravu pozemku, ktoré sa vyšplhali na ďalších 25 %. To bola cena za zemné práce, násypy, terasu, betón navyše a najmä spomenutý múr. A takisto ďalší, suchý múr postavený z vegetačných tvárnic 10 metrov pod horným múrom. Bolo totiž potrebné vytvoriť až tri úrovne terénu. Našťastie Soňa mala v Bratislave garsónku po babke a tú predali. Dnes s úsmevom pri káve na terase hneď vedľa obývačky spomínajú, ako sa pred 25 rokmi rozhodovali. Ale to, že vyrovnali pozemok, ako im radil architekt, neľutujú.
Tipy na záver: Na čo je dobré pamätať pri tvorbe rovín vo svahu?
- Klesanie (stúpanie) terénu v rámci pozemku sa zvykne vyrovnávať terasami, ukončenými múrmi, popri ktorých môže viesť vydláždený chodník. Samotná terasa môže byť riešená aj ako obyčajný trávnik.
- Dobrou voľbou na budovanie oporných múrov sú betónové tvárnice vo forme tzv. strateného debnenia. Nadzemnú časť takéhoto múrika už môžete riešiť z okrasných tvárnic, napríklad zo štiepaného betónu.
- V súčasnosti sú v obľube aj tzv. gabiony, ktoré sa plnia kameňom a sú menej náročné na výstavbu.
- Ďalšou – ešte menej náročnou – alternatívou sú suché múry z vegetačných tvárnic. Dajú sa stavať päť, šesť aj viac radov nad sebou (podľa typu tvárnice). Z vegetačných tvárnic je možné vytvoriť vegetačné steny, ktoré necháte prerásť zeleňou.
- Úpravu pozemku a jeho vyrovnanie je dobré riešiť ruka v ruke s vybudovaním základov, hrubých rysov, okrasnej záhrady, skalky, jazierka a pod., avšak žiada si to už aj zapojenie záhradného architekta.