Pevné základy sú bez preháňania podstatou zdravia budúcej stavby. Ak pri budovaní základov nič nepodceníte a všetko dotiahnete do konca, je to, ako keď si pri obliekaní kabáta zapnete už prvý gombík správne. O tom, ako začať stavať, však musíte aj niečo vedieť, aby ste sa mohli vyhnúť prípadným úskaliam – najmä ak si trúfate na základy domu svojpomocne. Trúfate?
Nie je iba jeden správny spôsob zakladania stavby
Ak ste kladne odpovedali na otázku v úvode a nie ste stavbári, potrebujete poznať odpoveď aj na iné, dôležitejšie otázky. Nie sú základy ako základy a aj spôsob a výber realizácie závisí od viacerých faktorov.
- Aké sú geologické pomery pod budúcou stavbou?
- Bude objekt aj podpivničený?
- Vyskytuje sa v okolí podzemná voda?
- Mienite stavať na rovine alebo vo svahu?
- Koľko podlaží bude mať budúci objekt?
Predtým ako začnete kopať základy:
Krok č. 1: GEOLOGICKÝ PRIESKUM POD BUDÚCIM OBJEKTOM
Krok č. 2: ZHRNUTIE ORNICE POD BUDÚCIM OBJEKTOM
Krok č. 3: PRESNÉ ZAMERANIE STAVBY, KTORÉ VYKONÁ GEODET
Mnohí stavebníci potrebu geologického prieskumu bagatelizujú. Ale geologický prieskum vám presne vyhodnotí, aká je únosnosť a stlačiteľnosť podložia stavby, aká je výška spodnej vody a ako sa vyhnúť prípadným budúcim problémom.
Aké sú najpoužívanejšie spôsoby zakladania stavby
Pri klasických nepodpivničených stavbách (rodinných domoch, menších hospodárskych objektoch a pod.) realizovaných v prevažne rovinatom teréne sú dva najpoužívanejšie spôsoby zakladania:
- Základové pásy (s platňou)
- Základová (železobetónová) doska
Riešenie si vyberáte na základe geologických pomerov. Ak nie sú komplikované, pokojne môžete zvoliť základové pásy, ktoré sú v rámci svojpomocnej výstavby jednoduchšie.
Ak je podložie menej stabilné a podmienky sú komplikovanejšie, zvoľte železobetónovú dosku, ktorá je masívnejšia a stavbe zaistí lepšiu stabilitu.
Poznámka: Čo sa týka spotreby betónu, tá môže byť pri oboch riešeniach za istých okolností približne rovnaká. Čím viac je terén členitý a podložie horšie, tým viac stúpa jeho spotreba.
Základové pásy – ako postupovať?
Základové pásy sa dajú riešiť aj svojpomocne, čo však neznamená manuálne. Veď kto by dnes kopal ručne, keď je možnosť objednať si malý bager s úzkou lyžicou, ktorá dokáže vyrýpať presnú ryhu širokú 40 – 60 cm?
Šírku základového pásu určí statik podľa váhy budúcej stavby a únosnosti podložia. V snahe zvýšiť únosnosť a lepšie odviesť vodu od základov je možné dno ryhy vysypať vrstvou štrku s frakciou 16/32 mm a zhutniť.
- Čím je vykrojenie ryhy presnejšie, tým menej budete plytvať betónom, keď ju budete zalievať. Čo ak sa vám nepodarí vykopať presné ryhy? Či už je to v dôsledku sypkej zeminy, alebo z iného dôvodu, pri betonáži musíte použiť drevené debnenie alebo alternatívu – betónové tvárnice, ktoré poslúžia ako stratené debnenie.
- Ryhy na pásy hĺbite zásadne až do nezamŕzajúcej hĺbky. Tá je iná v Komárne a iná v Oravskej Lesnej. Ale u nás je to minimálne 80 a maximálne 160 cm pod upraveným terénom.
- Súčasne so základmi budujete aj priechody na všetky siete privádzané do objektu.
- Základové pásy budujete pod celým obvodom stavby aj pod každou nosnou stenou, priečkou hrubšou ako 15 cm a takisto pod komínom, schodiskom, nosným stĺpom či masívnou murovanou pecou/kozubom.
Čo ak je terén svahovitý?
Klesanie ryhy by ste mali (najmä ak je súčasťou podložia aj íl) riešiť nie priamočiaro, ale formou zásekov (akoby schodov). Týmto spôsobom základový pás „zaseknete“ do klesajúceho terénu a vyhnete sa riziku, že sa zošmykne. Stavba by totiž mohla puknúť.
Pokiaľ skutočne hrozí riziko zošmyknutia stavby, je mimoriadne vhodné použiť na zhutňujúci podsyp pod základové pásy drvené penové sklo, ktoré má zhruba takú istú frakciu ako štrk, no disponuje vynikajúcimi protišmykovými vlastnosťami.
Záseky (schody) na dne ryhy vysekávajte a doškrabávajte zásadne ručne. Takto pripravené ryhy následne zalejte betónom.
- Podľa toho, ako sa potrebujete prispôsobiť terénu, nadmurujte na vytvrdnuté pásy betónové tvárnice formou strateného debnenia. Tvárnice spájajte navzájom (a takisto s pásmi) betonárskymi oceľovými výstužami (roxorovými prútmi). V rovinatom teréne to bývajú spravidla 2 až 3 rady.
- Vzniknutý priestor medzi nadstavenými pásmi zavážajte štrkom s frakciou 16/32 mm a priebežne zhutňujte vibračnou doskou.
- Nad zhutneným štrkovým zásypom vám vyčnievajú priechody a ústia sietí. Na takto pripravený podklad súvisle položte kari sieť a zalejte betónom. Vznikne vám súvislá platňa s hrúbkou cca 15 cm.
- Platňu počas liatia betónu zhutňujte a nakoniec ju vyhlaďte, aby k nej mohla dokonale priľnúť hydroizolácia.
Základová doska – ako postupovať?
Tento spôsob nemá u nás takú tradíciu ako základové pásy, ale získava si čoraz väčšiu obľubu – o to viac, ak máte na pozemku komplikovanejšie geologické pomery.
Čo ak máte zhrnutú ornicu a geodetom vytýčenú stavbu?
- Podložie vystlané geotextíliou zavozte štrkom s frakciou 16/32 mm v hrúbke závislej od terénnych pomerov (minimálne však 20 cm) a priebežne zhutňujte vibračnou doskou. Ako alternatívu môžete na podsyp použiť penové sklo. Drvené penové sklo (tzv. sklopenový granulát) je síce drahšie, no slúži ako vynikajúca drenážna a tepelnoizolačná vrstva v jednom.
- Na takto pripravený podklad, kde sú nad terénom vyústenia všetkých sietí, sa bude liať základová doska, na ktorú potrebujete pripraviť debnenie.
- Samotná základová doska musí mať hrúbku minimálne 30 cm. Ak určí statik, tak aj 60 cm, pričom musí byť vystužená jednou alebo viacerými vrstvami kari sietí 150 × 150 × 8 mm (určí statik). Takáto železobetónová doska potom nesie váhu celej stavby a rovnomerne ju rozkladá na podložie. Stúpajúce množstvo použitého betónu a oceľovej výstuže dvíha cenu v porovnaní s riešením č. 1, ale pevný monolit jednoznačne eliminuje riziká praskania múrov a zabezpečuje dlhšiu životnosť stavby.
- Tak ako v prípade platne, aj pri doske zhutňujete betón pri vylievaní a nakoniec ho vyhladíte.
Dobré vedieť:
Prieskum podložia vykonáva geológ, zameranie stavby geodet a výpočet hrúbky konštrukcií a oceľových výstuží statik.
Ak ste si kúpili katalógový projekt (ktorý je značne všeobecný) a podložie vykazuje určitú nestabilitu, nebodaj prítomnosť spodnej vody, okamžite sa poraďte s odborníkom. Konštrukcie musí prepočítať statik. Ak totiž nespravíte dobre základ, zapli ste si prvý gombík na svojom kabáte nakrivo…
Dá sa pri budovaní základov postupovať inak?
Ako alternatívne riešenia sú využívané aj ďalšie spôsoby zakladania stavieb, no sú omnoho zriedkavejšie.
- Základové pätky – pri montovaných domoch, halách a rôznych typoch skeletových konštrukcií
- Základová vaňa – pri stavbách so suterénom, najmä tam, kde je hrozbou zvýšená hladina spodnej vody (finančne a technicky najnáročnejšie riešenie spomedzi všetkých štyroch spomenutých)
S betónom opatrne!
Aj svojpomocné riešenie stavby má svoje hranice, minimálne čo sa týka kvality betónu. Prečo?
Pretože predpokladom dobrej kvality základovej konštrukcie je kvalita betónu a jeho správny výber. Laickí stavebníci sa často domnievajú, že existujú dva, nanajvýš tri druhy betónu. Betónov však je omnoho viac (a to nielen čo sa týka pevnostnej triedy). V prípade nutnosti môžete na stavbe použiť aj vodotesný vodostavebný betón.
Preto je rozumnejšie objednať si betón v betonárke a nevyrábať si ho svojpomocne. To, aký typ betónu si objednať, vám poradí stavebný dozor.
Tip:
Nepodceňujte kvalitu materiálov použitých pri zakladaní stavby, avšak jednotlivé konštrukcie nepredimenzujte. Zbytočne tým predražíte stavbu. Neplatí teda, že „radšej dám do základov ďalší pás roxorových pásov navyše“, ale „držím sa presného výpočtu železa, ktorý mi vystavil projektant/statik“.
Výstavba základov na konkrétnom príklade rodinného domu
Poznámky:
- Pred začatím výkopov je potrebné vytýčiť všetky vedenia na pozemku, aby nedošlo k ich poškodeniu.
- Pri odhalení základovej škáry je potrebné urobiť geologický a hydrogeologický prieskum a prehodnotiť spôsob zakladania.
- Pri zistení vysokej hladiny spodnej vody a v prípade nižšej pevnosti zeminy, ako je predpokladané v projektovej dokumentácii, je potrebné prehodnotiť typ a spôsob zakladania.
- Pred začatím betónovania základov je potrebné vyznačiť miesta a vynechať otvory na prechod kanalizačného potrubia cez základovú konštrukciu.
- Základy na všetkých miestach musia siahať do nezamŕzajúcej hĺbky od upraveného terénu min. –1,050 m a musia byť min. 600 mm v rastlom teréne (nie na násypoch).
- Pod základové pásy je potrebné vyhotoviť štrkový podsyp s hrúbkou 150 mm a zhutnený na 0,20 MPa.
- Spätné zásypy je potrebné zhutniť na 0,20 MPa.
- Predpokladaná max. hladina podzemnej vody je max. na kóte –1,800.
Statický posudok:
Základové pásy sú navrhnuté z betónu triedy C20/25 (B25), odporúčame konštrukčne ich vystužiť oceľou triedy 10 505 (R). V prípade, že sa pri výkopových prácach zistí prítomnosť podzemnej vody, je potrebné základové pásy vyhotoviť z vodostavebného betónu s pevnosťou C20/25 (B25) a s vodotesnosťou podľa stupňa agresivity podzemnej vody.
Podkladový betón je z betónu triedy C20/25 (B25) a vystužený zváranými sieťovinami Q 131 (Ø 5,0/150 – Ø 5,0/150) pri oboch povrchoch. Hrúbka podkladového betónu je 150 mm. Podkladový betón bude v jednotlivých častiach objektu spojitý a na celej ploche tvorí súvislú dosku uloženú na základových pásoch (požaduje sa užitočné normové zaťaženie 1,5 kN.m-2 – 3,0 kN.m-2).
Pod priečkami v I. NP nie sú vyhotovené žiadne základy. Na roznášaní zaťaženia od priečok sa bude podieľať iba výstuž v podkladnom betóne, prípadne zosilnenie podkladného betónu na 200 mm.
Pod podkladný betón je navrhnutá vrstva zhutneného štrku v minimálnej hrúbke 150 mm. Mieru zhutnenia štrkovej vrstvy je nutné overiť. Spätný zásyp musí byť po zhutnení uľahnutý – Iᴅ = 0,7.
Vzhľadom na neznáme geologické zloženie základovej pôdy je potrebné počas výkopových prác prizvať na miesto stavby projektanta statiky a geológa, aby sa overila únosnosť zeminy v základovej škáre s pôvodnou rastlou zeminou. V prípade zistenia iných podmienok, ako boli predpokladané pri návrhu základových pásov, je dôležité prehodnotiť a podľa potreby upraviť návrh základov.
V prípade vyhotovenia výkopových prác základových rýh strojom je potrebné posledných 200 mm dokopať a začistiť ručne.
Základovú škáru treba chrániť v zmysle STN EN 73 1001, čl. 35.
Poznámky:
- Hlavnú ťahovú výstuž základového pásu je potrebné dôsledne stykovať – presahom minimálne 50 ds, prípadne zváraním. Obzvlášť dôležité je stykovanie výstuže v rohoch, kde tomu treba venovať zvýšenú pozornosť.
- Akékoľvek zmeny, prípadne nejasnosti v projekte treba vopred konzultovať s projektantom statiky.
- V prípade stykovania výstuže je nutné zabezpečiť ich vzájomný presah o 50 ds.
- Všetky pracovné škáry je potrebné previazať konštrukčnou výstužou.
- Krytie výstuže je 50 mm.
