Rozhovor s Katarínou Ďurišovou: Vodu treba zachytávať a čo najviac s ňou pracovať

Dažďová voda je v záhrade poklad. Prečo je lepšie zalievať rastliny ňou a pitnou vodou oveľa viac šetriť? Prečo sa oplatí prestať používať obľúbenú geotextíliu? A prečo nahradiť časť trávnika machom? O veľmi aktuálnej téme – o tom, ako zadržať v záhrade čo najviac dažďovej vody – sme sa rozprávali s autorizovanou záhradnou a krajinnou architektkou Ing. Katarínou Ďurišovou z ateliéru G.Arch.

Čo potrebujú záhrady pri rodinných domoch s ohľadom na klimatické zmeny?

Naše záhrady by sa mali meniť s ohľadom na trvalú udržateľnosť. Mali by mať čo najviac presiakavých materiálov, aby sme zabezpečili vsakovanie zrážok do podzemných vôd. Už teraz priveľmi čerpáme z ich zásob a tie je nutné prirodzene vrátiť. Rovnako je podstatné znížiť rozsiahle tepelné ostrovy spevnených plôch.

Zrážkovú vodu je dôležité čo najviac zachytávať na pozemku a následne s ňou pracovať. Podporovať biodiverzitu, čo znamená rôznorodosť domácich druhov, aby bola zabezpečená obživa aj pre ďalších obyvateľov planéty, napríklad hmyz.

Najvhodnejšou formou je zavádzanie ostrovčekov s osadením stromov v čo najväčšej možnej miere, teda kdekoľvek sa dá, ale s ohľadom na dostatočnú vzdialenosť od budov. Stromy v aktuálnych klimatických podmienkach zažívajú veľký stres. Treba im čo najviac pomôcť vhodnými doplnkami – zálievkou i tým, že im nebudeme zaťažovať koreňovú sústavu.

Ako by mala vyzerať takáto trvalo udržateľná záhrada? Čo všetko vlastne môžeme urobiť v exteriéri pri svojom dome v prospech planéty?

Pre takúto záhradu je charakteristická prítomnosť priepustných povrchov, maximum prírodných materiálov, manažment zrážkovej vody, ale i prirodzený vzhľad rastlín. Používanie domácej flóry znamená priblíženie sa k prirodzeným spoločenstvám fungujúcim vo voľnej krajine. Trvalo udržateľná záhrada sa zameriava na dlhodobo perspektívny sortiment rastlín.

„Trend smeruje skôr k nasledovaniu prírodného štýlu. Pre planétu môžeme robiť najmä to, že si začneme uvedomovať, že všetko, čo spravíme, má nejaký dôsledok.“

Z návrhov sa postupne vylučujú letničky, minimalizujú sa monokultúry trávnatých plôch z dôvodu ich náročnej údržby, rovnako aj tvarované živé ploty a rastliny, strihané do rôznych útvarov – či už pyramidálnych, guľovitých, alebo iných. Trend smeruje skôr k nasledovaniu prírodného štýlu. Pre planétu môžeme robiť najmä to, že si začneme uvedomovať, že všetko, čo spravíme, má nejaký dôsledok.

Napríklad?

Začnime si všímať naše konanie. Prestaňme vylievať vodu s obsahom toxických látok ako saponát k stromom a rastlinám. Prestaňme parkovať v blízkosti koreňových sústav stromov tam, kde to nie je určené a kde nie je vhodne upravené podložie. Veľmi častým problémom je vyhadzovanie odpadkov do prírody. Záleží naozaj na nás, na našom zmýšľaní, správaní.

„Stromy v aktuálnych klimatických podmienkach zažívajú veľký stres. Treba im čo najviac pomôcť vhodnými doplnkami – zálievkou i tým, že im nebudeme zaťažovať koreňovú sústavu.“

Často sú to malé, banálne kroky, no vo veľkej váhe pomáhajú planéte. Taktiež sa nedajme oklamať marketingovými ťahmi, čo sa týka rozložiteľných plastov, pretože áno, dokážu sa čiastočne rozložiť, ale nie úplne. Nemiznú, menia sa iba na menšie častice. Nezabúdajme na zbieranie domáceho odpadu do vlastných kompostov, samozrejme, bez plastových vrecúšok a obalov. Je dobré zamyslieť sa nad tým, či je všade potrebná kvapková závlaha, pretože takýmto spôsobom dostávame do zeme aj kilometre plastových hadíc.

Nevhodné je používať stále dosť obľúbenú geotextíliu, ktorá zapríčiňuje stláčanie a ochudobňovanie pôdy pod ňou. Naozaj je veľa jednoduchých možností, ako pomôcť planéte. Záleží na správaní každého jednotlivca. Netreba sa dať odradiť a znechutiť, ak tak práve nerobia vo vašom okolí. Dôležité je vzdelávať seba i ostatných a neprestať.

Je udržateľná záhrada náročná na údržbu?

Prírodné záhrady sú menej náročné na údržbu, pretože podporujú svoj prirodzený charakter či už tvarom kríkov, alebo iných drevín. Ak vymeníme trávnik menšej rozlohy za machovú alebo pôdopokryvnú plochu, tak aj tu o dosť znížime nároky na údržbu.

Prírodné záhrady sa spájajú aj s biodiverzitou. Ako ju dosiahnuť?

Dosiahneme ju tým, že nebudeme tvoriť monokultúrne plochy a len niekde na okraji stromy. Podstatné je zaradiť rôzne etáže vegetačných prvkov – pôdopokryvné rastliny, trvalky a trávy, kríky a stromy. Môžeme vytvárať aj iné spoločenstvá, napríklad kvitnúce lúky, ktoré svojou prítomnosťou značne prispievajú k biodiverzite.

„Záleží na správaní každého jednotlivca. Netreba sa dať odradiť a znechutiť, ak tak práve nerobia vo vašom okolí. Dôležité je vzdelávať seba i ostatných a neprestať.“

Podpora biodiverzity súvisí aj so správnym manažmentom kosenia. Pri rozľahlejších trávnatých plochách je žiaduce ponechať nevykosené ostrovčeky. Ide o tzv. mozaikovité kosenie. Netreba to brať ako niečo, čo ste zabudli pokosiť, ale ako bezpečný priestor pre hmyz a drobné živočíchy, ktoré tam nájdu úkryt. Vhodné je vždy s odstupom času obmieňať pokosené časti a tým zabezpečiť pre živočíchy neustále prítomné bezpečné miesto, kam sa môžu presúvať.

Akými rôznymi spôsobmi dostaneme do záhrady potrebný tieň? Čo v prípade záhrady orientovanej napríklad na južnú stranu?

Najvhodnejší je zelený tieň. Poskytujú ho stromy, ktoré dokážu veľmi výrazne schladiť prostredie pod svojimi korunami. Aj treláže (mriežkovaná konštrukcia spravidla z dreva alebo kovu, po ktorej sa môžu ťahať rastliny a výsledkom sú dekoratívne efekty; pozn. red.) a pergoly s popínavými rastlinami slúžia ako prvok zeleného tieňa. Tam, kde nemáme dostatočný substrát alebo kvetináče na popínavky, vieme aplikovať rôzne verzie plachiet, ktoré vytvoria požadovaný tieň. Neznížia však teplotu tak citeľne ako stromy.

Čoraz vzácnejšou sa v záhradách stáva voda. V horúcich a suchých letných mesiacoch mávame minimum zrážok alebo, naopak, prívalové dažde s extrémnym množstvom vody, ktoré pôda nestihne absorbovať a odtečie preč. Ako dažďovú vodu čo najlepšie zadržať v záhrade?

Najlepšie, čo môžeme urobiť, je zadržať ju pomocou poldrov. Tie môžu byť vysadené vegetáciou. Alebo treba vytvoriť suché poldre, tzn. terénnu preliačinu, kde môže voda určitý čas vsiakať. Ak máme dobré podložie a naša pôda neobsahuje veľké množstvo ílu, môžeme hovoriť o dažďových záhradách. Adekvátnou alternatívou sú prípadne aj štrkové či zatrávnené vsakovacie priehlbiny.

Taktiež môžeme vodu zachytávať do retenčných nádrží. Na trhu sú betónové alebo plastové, ktoré obsahujú bezpečnostný prepad. V prípade ich preplnenia môže voda stekať do kanalizácie – toto riešenie však nie je z hľadiska ekológie a udržateľnosti príliš vhodné. Lepšie je viesť ju do vsakovacích šácht alebo na vsakovacie štrkové plochy, ktoré ju odvedú do podložia. Vodu naakumulovanú v nádržiach využijeme ako zdroj zavlažovania. Štrkové plochy pod nádržami sú na prestup vody do hĺbky z ekologického hľadiska vhodnejšie.

„V záhrade by určite nemali chýbať napájadlá, teda plochy, ktoré môžu slúžiť jednak pre domácich miláčikov, jednak pre vtáčiky a inú zver, aby sa mohli osviežiť a napiť.“

Aj jazierko predstavuje jednu z možností, rovnako aj koreňová čistička. Veľké množstvo zrážok oproti klasickej streche so škridlou či s plechom vie zachytiť zelená strecha. Existujú rôzne spôsoby, ako uchovať dažďovú vodu v záhrade.

Ako ňou neplytvať? Treba na to myslieť aj pri výbere rastlín?

Vhodné je zalievanie v skorých ranných hodinách, keď pôda ešte nie je taká prehriata. Ideálne je nezalievať krhlou celú plochu, ale zalievať rastliny priamo ku koreňom. V záhradách máme možnosť viesť rúrku ku koreňom stromov pri výsadbe, avšak nesmieme zabudnúť na sieťku, aby sa tam nedostali hraboše. Takáto zálievka zabezpečí, že korene stromov sa budú ťahať skôr dolu a hľadať zásobu vody v spodných vrstvách.

Vo verejnom sektore je na mieste použiť zavlažovacie vaky. Voda sa dopúšťa priamo do vakov, ktoré ju pomaly, po kvapôčkach, uvoľňujú. Vaky by sa mali umiestniť mimo kmeňa, skôr na drevené koly na dvoch miestach, aby stromy rozširovali svoje korene do strán a netvorili plytké zakorenenie, pretože to môže mať za následok vývrat.

V spojitosti so správnym hospodárením s vodou uprednostnime radšej zachytávanie dažďovej vody pred používaním pitnej. Samozrejme, aj výber rastlín musí zodpovedať danému prostrediu. Je dôležité vybrať vhodné druhy, aby sa nemuselo meniť podložie či prispôsobovať podmienky na stanovišti. Vyberať si treba viac adaptabilné rastliny, teda také, ktoré zvládajú väčšiu amplitúdu sucha aj vlhka.

Ktoré vodné prvky sú v súčasnosti v záhradách rodinných domov obľúbené, respektíve ktoré by v nich nemali chýbať, ak máme priestor a možnosti?

Obľúbené sú fontánky a prírodne pôsobiace prvky, napríklad skaly, z ktorých steká voda. Alebo aj voda, ktorá steká z jednej úrovne do druhej, aby vytvárala šum, čím zároveň odhlučňuje prostredie. Asi najatraktívnejšie sú prírodné kúpacie jazierka alebo prírodné biotopy vodných plôch, kde sa dá kúpať. Takisto je v obľube aplikácia vodných kohútikov a rôznych prípojok v záhrade.

„Zálievka priamo ku koreňom zabezpečí, že korene stromov sa ťahajú skôr dolu a hľadajú zásobu vody v spodných vrstvách.“

V záhrade by určite nemali chýbať napájadlá, teda plochy, ktoré môžu slúžiť jednak pre domácich miláčikov, jednak pre vtáčiky a inú zver, aby sa mohli osviežiť a napiť. Môžu byť stvárnené umelecky či prírodne ako preliačina v kameni a podobne.

Aká je hlavná výhoda biojazierok v porovnaní s klasickými bazénmi?

V dnešnej dobe máme aj bazény s vegetačnou pridruženou časťou, ktoré vyzerajú prirodzenejšie, ale ak sa bavíme o klasických bazénoch bez vegetačných vodných plôch, tak biojazierko je určite prírodnejšie. V záhrade dotvára prirodzený aspekt. Čistí sa pomocou nových technológií, povedzme štrkových valcov, takže sa nepoužíva chémia. Môže byť zdrojom pitnej vody pre zvieratá a okolie a rovnako máme možnosť okúpať sa v ňom. Ak obsahuje dostatočný filter, je vhodné aj na umiestnenie rýb.

V porovnaní s tým sa klasický bazén bez vegetačných častí dosť často natiera tyrkysovou farbou alebo sa vyloží kachličkami, takže v priestore pôsobí svojím vzhľadom umelo, neprirodzene a tvrdo. Donedávna býval čistený len pomocou chémie.

Čo hovoríte na bazény so slanou morskou vodou? Majú od vás pomyselné áno?

Priznám sa, že s bazénmi s morskou vodou som sa stretla jedine v interiéri. Slaná voda je však vhodná len pre bazény, nie pre biojazierka – mala by negatívny vplyv na vodné rastliny a ostatné vodné živočíchy.

Ak sa však bavíme o bazénoch, ktoré vieme začleniť do záhrady s okolitou vegetáciou, tak aj takýto návrh je určite reálny. Slaná voda má blahodarné účinky na ľudský organizmus, a keby som si robila bazén, nebála by som sa tohto riešenia, naopak, v našom ateliéri máme radi výzvy.

„Trendom sú koreňové čističky, ktoré vyčistia odpadovú vodu na tzv. sivú vodu, s ktorou môžeme v domácnosti znova pracovať – či už splachovať, alebo umývať podlahu.“

Na záver sa ešte vráťme k šetreniu vodou. Existujú v tomto smere nejaké trendy?

Najnovším trendom je zachytávanie dažďovej vody a jej využívanie či opätovné použitie pomocou koreňových čističiek. Koreňové čističky vyčistia odpadovú vodu na tzv. sivú vodu, s ktorou už môžeme v domácnosti znova pracovať – či už splachovať, alebo umývať podlahu. Dobre funguje aj na pranie vecí a podobne. Opätovné využitie sivej vody je jedným z významných riešení v prospech konkrétneho miesta i planéty.

Zdieľať obsah