Čo sa týka času potrebného na vyhotovenie, tu môžeme konštatovať, že tento čas je závislý najmä od šikovnosti a počtu majstrov. Partia 4 až 6 skúsených profesionálov dokáže postaviť celý rodinný dom aj za 6 až 9 mesiacov (montovaný aj za 3 mesiace – niektoré firmy inzerujú dokonca 60 dní) od vytvrdnutia základovej dosky. Napriek tomu, aj oni musia občas prerušiť práce z dôvodu technologických prestávok, ktoré v prípade murovaných stavieb súvisia najmä s použitím betónu, omietok a malty. Sú to predovšetkým mokré procesy, ktoré si vyžadujú na stavbe pauzy, a to z dôvodu zrenia. Určite sa zhodneme na tom, že najviac diskutovaný v otázkach zrenia je na stavbe betón.
Základová doska
Základovú platňu je možné pri priaznivých podmienkach vytvoriť aj za 5 až 6 dní. A aký čas je potrebný na jej vyzretie? Medzi skúsenými stavbármi sa traduje, že betón zreje 28 dní. A tak to tvrdí aj norma STN EN 206-1, ktorú sme prebrali z interpretácie ešte pôvodnej československej normy Zhotovenie a kontrola betónových konštrukcií. Skutočnosť je taká, že betón zreje aj niekoľko rokov. Avšak, po zmienených 28 dňoch je určite vyzretý natoľko, že je absolútne pripravený na ďalšie činnosti. Po 3 až 5 dňoch je vytvrdnutý na cca 70 %, čo si niektorí stavebníci vysvetľujú tak, že sa naň už môže aplikovať napr. hydroizolácia. Aj v prípade priaznivého počasia je lepšie počkať aspoň 21 dní, než sa zbytočne ponáhľať.
V letných mesiacoch treba betón v prvých dňoch podľa potreby kropiť, aby sa optimalizovali chemické procesy jeho hydratácie a tvrdnutia, pretože pri vyšších teplotách sa voda z betónovej masy príliš rýchlo odparuje do ovzdušia.
Vedeli ste, že betón poznali už starí Rimania?
A dokázateľne sa s ním pracovalo už viac ako pred 2000 rokmi. Nebol to presne taký betón, aký používame dnes, ale určite mal veľmi podobné vlastnosti. Veď jeho pozostatky nachádzame v starých ruinách aj dnes. So zánikom Rímskej ríše a s príchodom barbarov betón na niekoľko storočí upadol do zabudnutia, aby sa opäť objavil v 18. storočí.
Strop
Pokiaľ máme v úmysle realizovať dvojpodlažné bývanie, ďalším miestom, ktoré si určite bude vyžadovať technologickú prestávku, je strop – a to bez ohľadu na to, či pôjde o zalievaný montovaný (napr. keramický), alebo monolitický železobetónový. V oboch prípadoch je nutné takýto strop vystužiť stojkami a opäť by mal betón zrieť približne 28 dní. Zrenie stropu, samozrejme, neznamená, že stavebná čata sa na 28 dní presunie na inú stavbu. Stačí si prácu zorganizovať.
Poter
Potery v interiéri sa dnes robia v prípade betónu v hrúbke 6 až 7 cm, v prípade anhydritu 4 až 4,5 cm. Pre navrhovanie, realizáciu a ošetrovanie poterov platí norma STN 74 4505 Podlahy – Spoločné ustanovenia. Pre betónový poter platia v podstate podobné pravidlá zrenia ako pre platňu alebo strop, ibaže tu už neriešime otázky statického zaťaženia. Anhydrit je moderný samonivelizačný poter na báze síranu vápenatého a účinných plastifikátorov. Po 24 hodinách je prakticky pochôdzny a po po 5 dňoch znesie už 50 % záťaže svojej únosnosti. Pokiaľ je v anhydrite zaliate podlahové kúrenie, môžeme urýchliť jeho postupné vysúšanie aj opatrným spustením kúrenia cca po 7 až 10 dňoch. Aj vysúšanie betónového poteru je možné urýchliť miernym temperovaním podlahového kúrenia. Aby sa ale stratila vlhkosť zo stavby (teda nielen z poterov, ale aj z omietok), to môže v závislosti od ročného obdobia, vlhkosti a teploty trvať aj niekoľko týždňov.
Omietky
Pri vnútorných aj vonkajších omietkach môžeme hovoriť nielen o dobe zrenia, ale aj o jednotlivých prípravných krokoch (etapách), ktoré ovplyvňujú čas vyhotovenia. V interiéri treba po nanesení omietok predovšetkým vetrať, a pokiaľ ich robíme v chladnejšom období, mala by byť zabezpečená vyššia teplota. Pokiaľ je teplota cca 20 °C, tak možno vo všeobecnosti povedať, že 1 mm schne cca 1 deň. Takže ak sa nám podarí dostať s hrúbkou interiérovej omietky na cca 1,5 cm, bude táto schnúť cca 15 dní. Ak je však teplota nižšia ako 20 °C a relatívna vzdušná vlhkosť vyššia ako 60 %, bude dĺžka technologickej prestávky úmerne narastať. Tu si ešte dovolíme zacitovať z technického listu jedného z výrobcov, ktorý hovorí, že: …teplota vzduchu, materiálu a podkladu nesmie počas spracovania a tuhnutia materiálu klesnúť pod +5 °C a vystúpiť nad +30 °C. Zvýšená vlhkosť a nižšia teplota vzduchu môžu výrazne ovplyvniť dobu zretia materiálu a spôsobiť nerovnomerné zafarbenie.
Počas zrenia vnútorných omietok možno realizovať na dome iné stavebné práce, ale stavbu je dobré v každom prípade nepretržite vetrať.
Nakúpite pohodlne aj online
Na trhu sa ponúka veľa možností. Vybrať si môžete zo širokej palety fasádnych omietok.
V prípade exteriérových omietok je etáp omnoho viac, a takisto si vyžadujú aj isté technologické prestávky súvisiace so zrením. Ešte pred začatím nanášania finálnej omietky musia byť ukončené všetky podkladové práce a najneskôr 24 hodín pred nanášaním na minerálne podklady sa musí aplikovať základný náter. Pokiaľ finálnu omietku nanášame na výstužovú vrstvu tepelnoizolačného systému, musíme dodržať technologickú prestávku minimálne 3 dni – v závislosti od počasia aj dlhšiu. Pri aplikácii finálnej exteriérovej omietky rodinných domov sa omietky nedajú ľubovoľne nadpájať na ďalší deň, a preto je potrebné zrealizovať vždy celú stenu v jeden deň.
Mokré verzus suché procesy
Najviac technologických prestávok z dôvodu zrenia si na stavbách vyžadujú mokré procesy. Niekedy sa tieto „prestoje“ predĺžia vplyvom počasia. Naopak, stavby realizované suchým procesom dokážu šikovné firmy postaviť do 3 mesiacov od vyzretia základovej dosky. Na Slovensku niektoré firmy súťažia v rýchlosti výstavby montovaných stavieb. Ak na dokonale zorganizovanej stavbe pracuje napr. 60 (!) ľudí, dokážu zmontovať dom aj do 2 dní. Slovenský rekord je 36 hodín a 36 minút. Ale to je doslova za ideálnych podmienok a bez jediného mokrého procesu.
Čas a peniaze
Prestávky treba dodržiavať, ale ak sú zbytočne dlhé, predlžujú dobu výstavby, čo môže negatívne ovplyvňovať jej ekonomiku. Preto je vhodné si práce zorganizovať tak, aby nám napr. zrenie platne nevyšlo pred zimou, pretože potom skutočne budeme môcť pokračovať až na jar. Stavať dva, tri alebo dokonca viac rokov (ako je najmä na slovenskom vidieku v prípade svojpomocnej výstavby bežné) znamená, že máme na niekoľko rokov umŕtvenú investíciu.
Čo by sme si mali zapamätať
- Na stavbe sa netreba za každú cenu ponáhľať – najlepšie je riadiť sa pokynmi výrobcu, ktoré sú napísané na obale každého výrobku.
- Technologická prestávka neznamená, že práce na stavbe musia nutne zastať. Práce by mali na seba nadväzovať takým spôsobom, aby sa v čase zrenia jednej časti mohlo pokračovať v druhej.
- Pre urýchlenie zrenia je dôležité prúdenie vzduchu. Stavba by sa mala vetrať. Nie je na škodu, ak sa aj (v chladnom období) temperuje.
- Stavbárska sezóna sa kedysi začínala na jar a končila sa v jeseni. Dnes je možné si stavbu zorganizovať tak, že ak ju stihneme včas prikryť (strechou) a zavrieť (oknami), dá sa v interiéri pracovať aj v zimných mesiacoch.
- V súčasnosti sú bežne používané aj prísady do betónu. Ak nechceme riskovať problémy, stačí v betonárke nahlásiť, aby nám namiešali zmes odolnú voči prípadným mrazom.
