Na Slovensku asi niet lokality, kde by sa nezamiešal medzi tradičné stavebné materiály. Eternit – vláknitý cement. Používal sa ako krytina na strechu i namiesto omietky ako exteriérový obklad na fasády. Ako sa naňho pozerať dnes, keď poznáme jeho škodlivé účinky, ale aj schopnosť vydržať takmer všetko? Aké povolenia treba k likvidácii?
Eternit dostal názov podľa svojej trvanlivosti a odolnosti z latinského slova aeternum – večnosť. Tento „večný“ stavebný materiál sa v dvadsiatom storočí tešil obrovskej popularite na dedinách, v mestách, parkoch i záhradách. V slovníkoch ho nájdeme aj pod pojmom azbestocementová krytina, pretože v pôvodnej receptúre išlo o cement vystužený práve azbestovými vláknami.
Vedeli ste?
Vývoj eternitu sa odvíja od konca 19. storočia a spája s významným rakúskym priemyselníkom Ludwigom Hatschekom. Tento muž strávil sedem dlhých rokov hľadaním ohňovzdornej strešnej krytiny. Túžil objaviť materiál, ktorý by bol ľahší ako pálená škridla, lacnejší ako bridlica a odolnejší než plech. Najvhodnejším základom sa ukázal byť portlandský cement.
Práve z neho sa mu podarilo vyrobiť ľahké, nehorľavé, mrazuvzdorné dosky na trvanlivú strešnú krytinu. Cement zmiešal s azbestovými vláknami v pomere 90 : 10, pridal vodu a zmes nechal prejsť strojom na výrobu kartónu. Výrobný postup si nechal v roku 1900 patentovať a obchodný názov eternit dal produktu v roku 1903. Z azbestocementu sa postupne začali vyrábať potrubia i veľkoformátové vlnité platne, neskôr dokonca rôzne nádoby určené do záhrad – napríklad obrovské kvetináče.
Ak ste kúpili starší dom či veľký pozemok so záhradou a schátranou záhradnou chatkou na ňom, dôkladne skontrolujte, s akými materiálmi tam majitelia z predchádzajúcich generácií narábali a z čoho budovali všetko, čo potrebovali.
Neprepadajte panike, buďte v strehu
Vo všeobecnosti sa výrobky a materiály obsahujúce azbest môžu používať iba na technické a protipožiarne účely. Aj to len v nevyhnutnom rozsahu a ak nemožno použiť inú surovinu.
Súvislosť s negatívnym vplyvom azbestu na ľudský organizmus bola dokázaná už v roku 1900 pri pitve robotníka, ktorý s ním dlhodobo pracoval. Výsledky publikoval Angličan Murrey.
Pre zaujímavosť:
- V roku 1930 Anglicko ako prvé uznalo azbestózu, vážne postihnutie pľúc následkom dlhodobého vdychovania vzduchu a prachu obsahujúceho azbest, za chorobu z povolania.
- V Československu sa tak udialo až v roku 1947.
V našich končinách, teda v celom Československu, trvalo celé ďalšie desaťročia, kým sa používanie azbestu zakázalo. Dovtedy sa eternit „veselo“ vzmáhal a v stavebníctve sa tešil obrovskej popularite asi najviac ako ľahko dostupná strešná krytina.
Dnes s istotou vieme, že vysoko karcinogénna je jeho azbestová zložka. Práve ona mu zaisťovala jednu z vynikajúcich vlastností – ohňovzdornosť. Po identifikovaní škodlivosti azbestu sa v 80. rokoch 20. storočia začal azbest vo vláknocementových materiáloch konečne nahrádzať celulózovými a sklenenými vláknami.
Čo presne si na eternite všímať?
Čo je dôležité vedieť z praktického hľadiska a ako sa na eternit pozerať? Používanie azbestu je zakázané, no čo sa týka eternitu, ak je jeho povrch neporušený, môže ostať slúžiť. Faktom však je, že zhruba po troch desaťročiach, počas ktorých bol materiál vystavený vplyvom vonkajšieho prostredia, sa rozbieha proces degradácie azbestových vlákien v ňom. Dochádza k uvoľňovaniu ich čiastočiek do ovzdušia a reálnej hrozbe ich vdýchnutia a zanesenia do pľúc.
Ďalej treba mať na pamäti:
- Ak máte na staršom dome či staršej záhradnej stavbe eternit, nepúšťajte sa do jeho čistenia. Eternitové dosky a krytiny bývajú veľmi často zarastené machom. Mach je jedinečný živý organizmus. Na rozdiel od iných materiálov, kde obrastanie machom prekáža, sa pri eternitovej krytine na streche mach považuje za akýsi stabilizátor neporušeného povrchu.
- Horšia situácia nastáva, keď je eternit prasknutý. Pri mechanickom poškodení unikajú z materiálu do ovzdušia drobné čiastočky prachu, čo je zlý, neželaný stav. Takýto eternit treba čo najskôr odborne zlikvidovať, rozhodne nie svojpomocne búrať.
- Ak sa čiastočky azbestu dostanú do pľúc človeka alebo aj jeho domácich miláčikov – psa či mačky – zostávajú v ich organizme a negatívne naň pôsobia dlhé roky.
Vedeli ste?
Eternit bol v posledných desaťročiach Rakúsko-Uhorska úzko spojený s budovaním železníc. Priemyselník Hatschek získal veľké štátne zákazky najmä na budovy železničných staníc. Prvýkrát sa pri nich eternit použil na trati, ktorá tvorila súčasť jednej z najdôležitejších magistrál Európy a prepájala prístav Terst so severom monarchie. Zdrojom azbestu bol ruský Ural, kde sa priemyselníkovi podarilo získať päťročnú zmluvu na výhradné odkúpenie celoročnej produkcie.
Hatschek mal ťažkosti s registrovaním patentu. Preto nezakladal vlastné továrne, ale udeľoval licencie. Výnimkou bola len jeho vlastná továreň na výrobu eternitu pri Ostrihome v Uhorsku. Do roku 1910 vznikli fabriky po celom svete – vo Francúzsku, Švajčiarsku, Nemecku, Belgicku, Taliansku, Rumunsku, ale aj vo Veľkej Británii, USA a Kanade. V Rakúsko-Uhorsku produkovalo eternit 300 až 400 firiem. Na Slovensku sa s výrobou eternitovej strešnej krytiny začalo v Púchove v roku 1907, následne vznikol závod v Nitre.
Práve staré záhrady a vinice pod Zoborom i v širšom okolí Nitry sú ešte dodnes „výkladnou skriňou“ produktového portfólia tejto fabriky. Je však najvyšší čas zakročiť a nebezpečný materiál zodpovedne odstrániť.
Jedinou cestou je likvidácia
Napriek tomu, že žijeme v prostredí plnom informácií a nie je ťažké vyhľadať si relevantné fakty, pri eternite akosi váhame. Máme tendenciu hľadať ľahšie cesty a polovičné riešenia. Je preto dôležité pripomenúť, že recyklácia dosiek s azbestom nie je možná.
Úvaha, že strechu na dome po babičke len tak s kamarátmi rozoberieme behom jedného popoludnia a rozbité eternitové dosky uložíme ako odpad na najbližšej skládke, prípadne ho znovu použijeme na nejakej menšej a menej podstatnej stavbe pri dome, je úplne pomýlená.
Azbest nesmie prebrať nijaká bežná skládka ani zberný dvor. Snáď netreba pripomínať, že nepatrí do prírody a že slušný a zodpovedný človek sa nepodieľa na tvorbe žiadnych čiernych a jedovatých skládok. Hovoríme o vysoko nebezpečnom odpade – a podľa toho s ním treba narábať. Ako konkrétne?
Zodpovedná likvidácia je certifikovaná likvidácia
Na demontáž a manipuláciu s eternitom i na jeho likvidáciu treba mať špeciálny ochranný odev, obuv, rukavice, respirátory i okuliare, pretože všetky uvedené činnosti sú spojené s vysokým zdravotným rizikom.
Samotnú likvidáciu môžu realizovať len vyškolení pracovníci a firmy certifikované na nakladanie s nebezpečným odpadom, pričom k tomu treba mať povolenie príslušných orgánov.
Čo všetko patrí k likvidácii eternitu?
Aj v tomto prípade odporúčame urobiť si prieskum trhu a pozrieť si recenzie na vybrané špecializované likvidačné firmy. Pýtajte si cenníky a poskytnite úplné informácie o rozsahu prác, ktoré potrebujete uskutočniť.
Prípravné kroky pred likvidáciou
- Záväzný výber certifikovanej firmy na likvidáciu nebezpečného odpadu s obsahom azbestu.
- Vypracovanie dokumentácie a plánu likvidácie.
- Schvaľovacie konanie na príslušnom regionálnom úrade verejného zdravotníctva a úrade životného prostredia.
Priebeh samotnej likvidácie
- Vymedzenie priestoru prác, vytvorenie tzv. kontrolovaného pásma.
- Stabilizácia materiálu s obsahom azbestu špeciálnym náterom proti jeho šíreniu.
- Technologická prestávka na zaschnutie naneseného penetračného prípravku.
- Rozoberanie a odstraňovanie eternitovej krytiny, obkladu, podhľadu, dosiek, potrubí, prípadne ich dielov.
- Pri demontáži platí zásada postupu čo najmenej deštruktívnym spôsobom. Dosky sa zo strechy nezhadzujú ako staré škridly, pri ktorých nezáleží na tom, či sa rozbijú, alebo nie.
- Uloženie eternitového odpadu do hermeticky uzatvorených obalov alebo vakov.
- Vyčistenie všetkých dotknutých priestorov.
- Odvoz nebezpečného odpadu na špeciálnu certifikovanú skládku.
- Dokumentácia pre úrad verejného zdravotníctva.
Zapamätajte si:
Počas eliminácie starých eternitových stavebných materiálov musia ísť všetky ostatné práce na rekonštrukcii či likvidácii domu či iného objektu bokom. Majú podstatne nižšiu prioritu. Špecializovaná firma vás upozorní, ako máte stavenisko zabezpečiť. Vyjdite jej v ústrety. Postarajte sa aj o to, aby počas demontáže eternitov a následných prác nebol v blízkosti nikto, kto tam nemá byť.
Eternit je nadlho vážnou témou
Vplyv azbestu na životné prostredie je živá téma. A dlho ňou bude. Okolo seba máme stále veľa pôvodných eternitových výrobkov. I preto treba neustále zdokonaľovať bezpečnostné a legislatívne opatrenia, monitorovať množstvo azbestových vlákien v ovzduší a zdravotný stav obyvateľov na zaťažených miestach.
Zákernosť azbestových vlákien v eternite spočíva v ich štruktúre. Sú veľmi dlhé, veľmi odolné a veľmi tenké. Mikrovlákna sa svojimi koncovými časťami ľahko dostávajú do živých tkanív. Po vdýchnutí sa ich organizmus snaží zbaviť, čo ale nie je možné. Dochádza k pomalej a dlhej zápalovej reakcii, ktorá aj po rokoch vedie k chorobným zmenám v pľúcnom tkanive.
Čím bol kontakt s azbestom dlhší a intenzívnejší, tým môžu byť následky ťažšie. Prejaviť sa môžu azbestózou, zjazvením či rakovinou pľúc, prípadne mezoteliómom, zriedkavým, no agresívnym nádorom, ktorý sa vyvíja na ochranných membránach pľúc alebo iných vnútorných orgánov.
Zaujímavosť na záver:
Pre mnohých môže byť prekvapením, že eternit figuruje aj medzi novodobými materiálmi. Dokonca stále existuje ako chránená registrovaná značka, ktorej majiteľom je v súčasnosti belgická spoločnosť Etex Group. Ale to, že sa používa dodnes, spôsobila zásadná zmena vo výrobnom zložení – azbestové vlákna boli nahradené vláknami na úplne inej báze.
