Trendom výstavby sú veľmi striedme, až minimálne rozmery izieb. Ekonomické prepočty stavebníkov či developerov jednoducho „nepustia“. Je to optimálne riešenie? Ak staviate či rekonštruujete dom a neviete si predstaviť, aké bývanie vám prinesú minimálne rozmery izieb, povieme vám to. Užitočné čísla vám pomôžu s výberom projektu alebo uľahčia rozhodovanie pri kúpe nehnuteľnosti.
Každý dom i byt sa skladá z miestností, bez ktorých nemôže plniť svoju funkciu. Ideálne je, ak každá z nich nemá len povinné minimálne, ale na život veľkorysejšie, teda optimálne rozmery.
Denné a nočné zóny
Obytná dispozícia má, samozrejme, svoje pravidlá. Nezdá sa to, no aj podľa toho, či a ako sú rešpektované, sa domácim môže žiť lepšie alebo horšie.
Najštandardnejšie je delenie domova na dennú a nočnú časť:
- Obývacia izba, kuchyňa, jedáleň, hala a pracovňa patria do dennej časti.
- Spálne s kúpeľňou a so šatníkom patria do nočnej časti.
Bývanie môže disponovať aj ďalšími úžitkovými priestormi – komorou, špajzou, technickou miestnosťou, príručným skladom atď. Čím je byt menší, tým viac funkcií musí vojsť do menšieho počtu izieb a úspornejšieho priestoru. Rodinný dom nemusí obmedzovať počet izieb, ale pozemok, ktorý má dispozícii.
Všimli ste si?
Snaha šetriť na výmere siaha čoraz častejšie až k takým dispozičným riešeniam, ktoré bývanie oberajú o zásadné priestory. Zádverie, vstupná chodba či malá hala nie sú náročné na rozlohu, no majú zásadný vplyv na funkčnosť bývania. Vyhnite sa projektu rodinného domu aj kúpe bytu, ktorý vás po otvorení vstupných dvier vedie priamo do obývačky, jedálne či kuchyne. Oberá o súkromie, teplotný komfort i o praktický priestor, kde majú svoje nenahraditeľné miesto topánky, bundy, dáždniky alebo kľúče.
Základné zásady pri zariaďovaní
Optimálne plochy obytných miestností sa odvíjajú od rozmerov nábytku, ktorým treba každú z nich zariadiť. Existujú dokonca štandardy, ktoré musí nábytok rozmerovo spĺňať, aby sa dal komfortne používať. Vychádzajú z parametrov ľudského tela, no nesmie sa zabúdať ani na to, že všade popri nábytku musí zostať priestor na pohyb. K stoličkám a sedačkám patrí miesto na nohy i na vstávanie, ku kuchynskej linke miesto na otváranie skriniek, prechod a podobne.
Vedeli ste?
Najlepšie sa zariaďujú miestnosti so štvorcovým pôdorysom alebo s pôdorysom s pomerom strán podobným štvorcu. Najjednoduchšie sa v nich prepájajú všetky potrebné funkcie s požiadavkou na priechodnosť a priestrannosť. Ak musí mať izba v plánovanom dome obdĺžnikový pôdorys, výhodný je pomer šírky a dĺžky 2 : 3.
Vopred pozor na atypické pôdorysy
V novostavbách neraz figurujú aj trojuholníkové miestnosti. Prezentujú sa ako lákavý „atyp“. V skutočnosti vznikli skôr tak, že projektant nedokázal získať v stiesnených pomeroch bytu či domu ďalšiu izbu nijako inak. Na prvý pohľad atraktívny priestor však nie je pri zariaďovaní nijakou výhrou.
V strehu treba byť aj pri podkrovných izbách alebo mezonetových bytoch. Nie vždy sú navrhnuté a postavené s premyslenou dispozíciou a dobrými väzbami medzi miestnosťami. Večnou témou je hrozba nedostatočnej tzv. podchodnej výšky (menšej ako 2,1 m) a slabého presvetlenia, čo môže spôsobiť, že podkrovie sa nestane komfortným bývaním.
Dobre vedieť:
Ak má izba v podkroví viac ako polovicu podlahovej plochy pod zošikmením so svetlou výškou menšou ako 1,3 m, táto časť sa nesmie započítavať do obytnej plochy. Celkovo bude priestor veľmi ťažko využiteľný.
Minimálne vs. optimálne rozmery
Norma určuje najmenšie prípustné rozmery jednotlivých miestností. Mnohí veľkí stavebníci sa ich držia kvôli maximálnej finančnej efektivite výstavby. Teda kvôli biznisu. Malí a svojpomocní stavebníci ich dodržiavajú neraz skôr z nevedomosti. Teda preto, lebo laik nemá šancu domyslieť úplne všetky dôsledky. Pre „well-being“ – kvalitu a komfort bývania – je rozhodne lepšie mať väčšie ako minimálne izby.
Aké asi? Také, aby na stenách zostával priestor na dostatočne veľké okná a presvetlenie interiéru, aby ste mohli pohodlne vykonávať všetky bežné činnosti, pohybovať sa po dome aj v rýchlejšom tempe a nenarážali do nábytku. Zároveň také, aby ste si mohli uložiť všetko, čo na svoj život bežne potrebujete. Nijaké prehnané velikášstvo, jednoducho optimum.
Princípy dôležité pri výbere bytu či domu
Rozmery miestností, ako aj rozmery a tvar nábytku sa odvíjajú od rozmerov priemerného ľudského tela a priestorových požiadaviek, ktoré treba zachovať pri určitých činnostiach.
Veľmi dôležité pre pohyb po miestnostiach sú:
- priechodné šírky,
- odstupy od nábytku alebo od steny.
S ohľadom na zariaďovanie treba brať do úvahy najmä:
- smer otvárania dverí do izieb,
- možnosť kolízie otvorených dverí dvoch miestností, ktoré sú blízko oproti sebe alebo blízko vedľa seba,
- hrozbu stretnutia dverí do izieb s dverami nábytku,
- vysúvanie zásuviek a možnosť ich kolízie s iným nábytkom,
- zásadné obmedzenie pohybu a vykonávania bežných činností pri otvorení nábytku, dverí či okien.
Povedané veľmi stručne, no zároveň názorne, myslite na to, či vedľa seba prejdú dvaja oprotiidúci, či je dostatočná šírka medzi knižnicou a sedačkou, či sa dá prejsť bez ošúchania steny poza vysunutú stoličku pri jedálenskom stole, ak na nej aj niekto sedí. Ak uvažujete o poschodovom dome, zásadné je dostať sa bez obmedzenia na schodisko a pohodlne po ňom prechádzať oboma smermi.
Všetko sa odvíja od ergonómie
Týmto parametrom sa venuje ergonómia – vedný odbor zaoberajúci sa vzťahmi medzi človekom a prostredím, ktoré ho obklopuje, a ich vzájomnými súvislosťami, nadväznosťami i vplyvmi.
Priemerná výška človeka u nás je 173 cm. Aj to treba brať do úvahy pri plánovaní a zariaďovaní domu – pri výbere nábytku, pri výške sedacej plochy, pri dĺžke postelí atď.
Jasná reč čísel
Základná priechodná šírka pre jedného človeka je 60 cm, ak prechádza okolo nízkeho nábytku. Ak okolo vysokého, je potrebná šírka 90 cm.
Tento rozmer sa využíva v rôznych násobkoch a obmenách:
- Šírka 60 cm je určujúca pre stolovanie jedného človeka a od nej sa odvíjajú rozmery jedálenského stola.
- Na stolovanie pre dvoch je zvyčajne potrebný rozmer stola 60 × 120 cm, pre štyroch 90 × 120 cm.
- Ak človek potrebuje prejsť okolo skrine, ktorá nemá posuvné, ale otvárajúce sa dvere, mal by mať pred ňou k dispozícii 90 cm. Myslieť treba na to, aby mohol prejsť iný člen domácnosti, ak má niekto otvorené dvierka alebo sa skláňa ku skrinke a niečo v nej hľadá.
- Chodba má mať šírku 120 cm, aby prešli dvaja ľudia oproti sebe.
- Ak má byť na chodbe šatníková skriňa, treba prirátať hĺbku 60, ideálne 65 cm. Ani 60 cm hĺbka nie je určená z brucha. Je to rozmer, do ktorého sa pohodlne vojde odev na vešiaku.
Minimálna miestnosť: čo vtesnať na 8 m2?
Platná stavebná norma určuje ako minimálnu plochu obytnej miestnosti v byte 8 m2, čo je rozmer 4 × 2 m. Ale čo človek umiestni do izbičky s dvojmetrovou šírkou?
Najlepšie by bolo dať posteľ priečne k stene na celú šírku 2 m. Lenže v stavebníctve je centimeter-dva hore-dolu. A tak v praxi 2 m často nie sú 2 m, ale iba 197 cm. V takom prípade sa posteľ musí dať na dĺžku, takže hneď je v izbe menej miesta.
Dnešné postele mávajú čelá a čalúnenie, čo im pridáva na dĺžke i šírke 10 až 20 cm. A ak je človek vyšší, potrebuje dlhšiu posteľ. Keď hovoríme o izbe pre jedného, musíme nájsť miesto na malý pracovný stôl s rozmermi 60 × 120 cm, skrinkovú zostavu, teda dve a možno až štyri skrinky, každú s rozmermi 60 × 100 cm. Ak sa na veľkosť a pôdorys izby pozeráme optikou „ako ju zariadiť?“, je jasné, že 8 m2 neponúka ani jedinému človeku skutočný dostatok miesta.
Jediná izba v byte alebo na čo stačí 12 m2
Ak má bývanie jedinú obytnú miestnosť, podľa predpisov by jej malo stačiť aj 12 m2. Predstava, že žijete na takej ploche a má sa na ňu vmestiť spanie, príprava jedla, stolovanie, rovnako práca a koníčky, skladovanie odevov aj potravín, je dosť limitujúca. A to ešte nehovoríme o tom, že sem-tam chcete prijať aj návštevu. Obyvateľ takéhoto bytu bude asi väčšinu činností robiť v posteli, pretože tá bude zaberať najviac miesta. V posteli bude spať, relaxovať, pravdepodobne aj pracovať s notebookom na kolenách, no a je dosť možné, že neraz aj jedávať. Ak má teda byt jedinú obytnú izbu, jej veľkosť by nemala mať menej ako 18 až 20 m2.
Myslite na to pri kúpe garsónky, ale v širších súvislostiach uvažujte aj vtedy, ak špekulujete o lacnom a absolútne úspornom bývaní typu populárne minidomčeky známe ako „tinyhouse“.
Vedeli ste?
Obytná plocha bytu nižšieho štandardu musí byť najmenej 12 m2 na užívateľa a 6 m2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s ním žije v domácnosti. Úžitková plocha takéhoto bytu musí byť najmenej 15 m2.
(Vyhláška MZ SR o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu)
Trochu viac o dverách
Využiteľnosť izieb významne ovplyvňujú dvere – ich umiestnenie, šírka i smer otvárania. Dvere sa otvárajú spravidla dovnútra izieb a osadené majú byť aspoň 10 cm od steny. Dôvod je prostý – dvere sa majú dať otvoriť dokorán a kľučka nemá pri otváraní narážať o stenu.
Na čo sa pri projektovaní dvier oplatí zamerať:
- Obľúbeným riešením je dať za dvere vstavané skrine. V takomto prípade musia byť umiestnené aspoň 70 cm od kúta miestnosti.
- Ak pôjdu skrine na stenu vedľa dverí, ponechajte okolo nich dostatok priestoru na pohyb a na stene medzi bokom skrine a zárubňou aj miesto na elektrické vypínače, aby ste nezistili, že ovládanie svetiel ste nechtiac zabudovali do skrine.
- Ak musíte počítať s priechodnými izbami, nezabudnite, že čím viac dverí miestnosť má, tým ťažšie sa zariaďuje a nutne v nej musíte zachovať komunikačné koridory.
Rozmery optimálnej obývacej izby
Do štandardnej obývacej izby patrí sedenie, konferenčný stolík, nábytková zostava, knižnica, miesto na televízor, resp. domáce kino. Nemálo ľudí v nej chce mať aj jedálenský stôl so stoličkami, pracovný kútik alebo napríklad klavír.
Na samostatnú obývaciu izbu má stačiť 16 m2. Oveľa lepšie je uvažovať o rozlohe aspoň 20 m2 a o pôdoryse 5 × 4 m, kde sa zmestí i jedálenský kút.
Obývacie izby v rodinných domoch môžu mať 30, ale určite i viac štvorcových metrov. Prečo? Obvykle sa zariaďujú trojsedačkou, dvojsedačkou a dvomi kreslami. Štýlové sú monobloky do pôdorysného tvaru U alebo L. Takéto riešenia môžu mať s konferenčným stolíkom plošný rozmer 320 × 220 cm, ale aj väčší. Ak milujete spoločné chvíle s rodinou či so známymi, uvažujte o obývačke ako o vzdušnej a veľkorysej miestnosti a pri výstavbe nešetrite na jej ploche.
Dobre vedieť:
Na trhu s nehnuteľnosťami sú časté veľmi úzke obývačky. Ak je ich šírka iba okolo 3 m, stávajú sa z nich miestnosti na hranici zariaditeľnosti. Do takejto izby je neraz nemožné dostať pohovku s možnosťou rozkladania na spanie pre hostí.
Optimálna kuchyňa
V panelákovej ére sa budovali tzv. laboratórne kuchyne – dlhé a úzke. Mali šírku 180 až 200 cm a dĺžku do 3 m. Nezmestilo sa do nich stolovanie, len raňajkový minipult.
Dnes je bežný termín pracovná kuchyňa a najmenšia plocha pre ňu je vypočítaná na 8 m2. Zároveň ju vnímame ako centrum bytu či domu a okolo kulinárstva sa točí celý náš životný štýl. Kuchynská linka môže byť usporiadaná jednostranne, do tvaru písmena L alebo U, s ostrovčekom, ktorý môže slúžiť ako jedálenský stôl. Člení sa na vysoký a nízky blok. Vo vysokom sú integrované chladnička s mrazničkou, špajzová skriňa a skrinky s rúrou a mikrovlnkou, v nízkej je pracovný pult, drez, varná doska, pod ňou umývačka riadu. Veľkosť takejto kuchynskej linky sa odvíja od šírkového rozmeru 60 cm.
Ide už o tzv. obytnú kuchyňu, ktorá je súčasťou obývacej izby a spája sa s jedálňou.
Pri takejto širokej plejáde funkcií sa dá považovať za optimálnu veľkosť aj 30 m2, čo môže byť reálne len pri veľkometrážnych dispozíciách bytov. Ak budujete vlastné bývanie, určite si dajte pozor, aby aj tento dôležitý priestor mal vlastné dostatočne veľké okno a prílev denného svetla.
Spomínate si?
Poriadny masívny jedálenský stôl, do ktorého sa dalo buchnúť päsťou, bol vždy centrom domácnosti. Okrem stolovania sa na ňom často pripravovali domáce jedlá a deti si písali domáce úlohy. Rozmer takéhoto stola zodpovedal veľkosti rodiny, takže 200 cm dĺžky a 90 cm šírky bolo neraz minimum. Kvalitný a veľkorysý stôl patrí i k modernému bývaniu.
Štvorcové metre v ideálnej spálni
Veľkosť spálne pre dvoch ľudí má byť najmenej 12 m2 s minimálnou šírkou 260 cm. Povedzme si rovno – je to málo.
Pri posteli s rozmermi 160 × 220 cm, čo je menšie dvojlôžko, nebude stačiť 40 cm na prechod popri stene. Dať posteľ na dĺžku izby alebo z jednej strany prisunúť k stene? Obe riešenia sú nešťastné. Čelo postele nie je komfortné postaviť ani pod okno – bude sa komplikovane otvárať a krídlo bude nad posteľou prekážať. Okrem toho pod oknom bude radiátor. Záver znie, že šírka 260 cm nestačí na dvojlôžko s nočnými stolíkmi a prechodom po oboch stranách. Potrebných je aspoň 280, optimálne 340 cm.
Do spálne patrí skriňa na oblečenie dvoch dospelých ľudí, pričom šatník dospelého človeka potrebuje šírku 180 cm. Možno tam chcete mať zásuvkovú komodu, toaletný stolík so zrkadlom, prípadne kresielko či taburetku. Ak narátame jednotlivé rozmery, spálňa pre dvoch dospelých potrebuje mať aspoň 16, optimálne 18 m2.
Optimálna detská izba
Mnohí ľudia dávajú deťom najmenšiu izbu. Platiť však má pravidlo – čím menšie dieťa, tým viac priestoru potrebuje.
Bábätko potrebuje byť s rodičmi, no postupne sa musí odpútať a spať vo vlastnej postieľke a vlastnej izbe. Deti cítia horizontálne, lezú štvornožky, hrajú sa na veľkej ploche, hračky rozkladajú okolo seba. Hra je pre ne činnosť, ktorá ich rozvíja a je rovnocenným ekvivalentom práce dospelých. Optimálna detská izba pre dve deti má mať 18 až 20 m2.
Dobré správy, ak musíte šetriť priestorom:
- Ak plánujete nové bývanie a dieťa už dorastá do pubertálneho veku, bohato mu postačí menšia izba. Tínedžer ocení vlastný priestor, ktorý môže mať pokojne len 10 až 12 m2.
- Ak je detí viac, riešením sú poschodové postele.
Aká veľká musí byť kúpeľňa?
Rozhodujúce je, či dispozícia ráta len s jednou kúpeľňou a toaletou priamo v nej. Je to pekné riešenie, no väčšie bývanie jednoznačne potrebuje aj separátnu toaletu s malým umývadlom. Mnoho stavebníkov ju zároveň spája s ďalším malým sprchovacím kútom.
Ozaj komfortná kúpeľňa je vybavená sprchovacím kútom i vaňou, prípadne aj saunou, dvoma umývadlami. Štandardom je aj práčka, prípadne sušička – ak dom či byt nemá samostatnú technickú miestnosť. Optimálna kúpeľňa má veľkosť 6 m2, vhodný je rozmer 240 × 270 cm. Na malú kúpeľňu s priestorom na práčku alebo menší sprchovací kút postačí 3,3 m2.
Náš tip:
Samostatnej toalete s malým umývadlom stačí plocha 1,5 až 1,8 m2. Pozor však na smer otvárania dverí. Instagram je plný výsledkov svojpomocného stavebníctva a obrázkov dvier, ktoré narážajú do toaletnej misy.
Bývanie má celoživotné následky
Bývanie stojí veľmi veľa peňazí. Na Slovensku o tom vieme svoje už dlhé roky. Nehnuteľnosti u nás patria v porovnaní s priemernými platmi k najdrahším v rámci celej Európy a investícia do nich poznamenáva celý náš život. A nič na tom nemení to, či sa chystáte kupovať hotový byt, resp. dom alebo stavať úplne nový.
Ak patríte k tým, ktorí si chcú budúce bývanie „nakresliť“ podľa svojich predstáv, veríme, že sme vám objasnili základné princípy, ktoré treba zohľadniť pri plánovaní rozmerov jednotlivých najdôležitejších miestností. Určite vám okrem toho odporúčame konzultovať predstavy a túžby s projektantom alebo architektom. Ak kupujete hotový byt, azda sme vám ukázali, prečo sa oplatí kritickým okom a zdravým rozumom hodnotiť všetko, čo vám bude trh lákavo ponúkať.
Zdieľať obsah
