Drevený strop – prvok, ktorý sa v našich mysliach primárne spája s tradičnou ľudovou architektúrou, so zrubmi, s chatkami. No prečo si tento drevený element nezakomponovať aj do interiérov každodenného bývania? Aké typy drevených stropov existujú, aké sú ich výhody a limity?
Zrekonštruovaný verzus nový – kľúčové etapy procesu realizácie dreveného stropu
Drevené stropy sa primárne viažu k starým domom, pri ktorých rekonštrukcii sa buď zámerne, prípadne náhodou odkryjú a stanú sa efektným prvkom interiéru, alebo sú viditeľné a majitelia ich chcú od začiatku zachovať. Pri rekonštrukciách je však dôležité vykonať pár úkonov. V prvom rade je nutné posúdiť, v akom stave sú drevené stropy, k čomu je potrebné prizvať statika, ktorý zhodnotí, nakoľko je drevo zdravé alebo poškodené a či je rekonštrukcia vôbec možná. Ak je, zvyčajne zahŕňa čistenie konštrukcie od nánosu starých materiálov, t. j. odporúča sa vyviezť stavebný „neporiadok“ spomedzi trámov (v minulosti slúžil ako ochrana pred požiarom), vyčistiť celý priestor a namiesto pôvodného zásypu aplikovať špeciálne prípravky – na tieto účely určenú izolačnú hmotu (keramzit, perlit, liapor a pod.).
Medzi bežné rekonštrukčné práce patrí odstránenie starých náterov, prebrúsenie a nové nátery, či už ochranné, alebo aj s farebným pigmentom. Ak je však strop prehnitý, plesnivý, prežratý škodcami, labilný a nie je možný žiadny druh sanácie, odporúča sa jeho komplexná obnova. Pri prerábkach (aj novostavbách) je rovnako dôležité brať do úvahy umiestnenie rozvodov. Možnosťou je totiž zabudovanie kabeláže práve cez drevený strop, no musia byť dodržané všetky bezpečnostné postupy (napríklad podloženie elektrických káblov nehorľavým materiálom).
Nový drevený strop
Pri stavbe nových rodinných domov sa majitelia zvyčajne rozhodujú medzi betónovými či keramickými stropmi, no dobrou voľbou je aj drevený strop, hlavne vzhľadom na nižšiu cenu a príjemný dizajn. Šikovnejší si dokonca dokážu drevený strop postaviť aj sami, svojpomocne. Bonusom je, že moderná architektúra vychádzajúca z jednoduchosti a funkčnosti kladie vyššie nároky na kvalitu aj estetiku a dielce, z ktorých sa stropná konštrukcia realizuje, teda často tvoria nielen nosnú, ale aj pohľadovú funkciu.
Montáž dreveného stropu sa považuje za rýchlu a suchú, preto je pri novostavbách obľúbená. Obzvlášť sa využíva pri drevodomoch, no nie je to pravidlo. Treba spomenúť aj to, že moderné drevené stropy využívajú ako konštrukčné riešenia aj rôzne nosníky z aglomerovaných materiálov (napríklad lisované drevo, OSB dosky) a taktiež zahŕňajú rozmanité vizuálne riešenia – v súčasnosti obľúbené najmä „falošné trámy“, doskové dielce alebo lamely, ktoré sa predávajú aj ako panely, čo uľahčuje ich montáž. Tieto v drvivej väčšine disponujú aj vhodnou povrchovou úpravou. Samozrejme, výsledný farebný odtieň, lesklý alebo matný finiš je na vás – buď ho dosiahnete svojpomocne, alebo požiadavku zadáte predajcom, ktorí vám dodajú materiál prispôsobený na mieru.
Aké typy drevených stropov existujú?
Podľa konštrukcie možno rozlíšiť štyri typy klasických stropov, a to trámové, povalové, kazetové alebo fošňové. Povedzme si pre lepšiu predstavu pár slov o jednotlivých typoch.
● Trámový strop. Nosným prvkom sú stropné trámy, tzv. stropnice, ktoré sú najčastejšie vyrobené z dreva ihličnanov (smrek a jedľa) a môžu byť buď kladené v koncepte s priznanými trámami (vyššie požiadavky na povrchové opracovanie – minimálne hobľovanie), s rovným podhľadom (vyznačujú sa vysokou nosnosťou), alebo s krížovými vzperami (na stropy s veľkým rozpätím).
● Povalový strop. Najstarší typ ešte zo stredoveku. Nosnú funkciu plnia trámy kladené vedľa seba, v súčasnosti sa však už od tohto typu upúšťa z dôvodu vysokej spotreby materiálu.
● Kazetový strop. Vzniká vložením priečnych trámov (výmen) medzi stropné trámy, pričom sa aplikoval pri náročnejších požiadavkách, napríklad sú známe kazetové stropy s portrétmi, erbmi či maľbami.
● Fošňový strop. Moderné konštrukcie, ktoré boli vynútené úsporou reziva. Princíp je rovnaký ako pri trámovom strope s tým rozdielom, že masívne trámy sú nahradené užšími a vyššími fošňami.
Aké sú výhody a funkcie drevených stropov?
Jednoznačne najsilnejšou stránkou drevených stropov je ich vizuálny efekt, ktorý je nenahraditeľný – vnáša do príbytkov dojem útulnosti, pocit „hrejivej atmosféry“, vôňu a energiu lesa. Tu sa však jeho plusy nekončia, má viacero užitočných vlastností, medzi nimi napríklad konštrukčnú spoľahlivosť, ľahkú spracovateľnosť a poddajnosť, čo ocenia majitelia atypických stavieb, ďalej dobrú tepelnú izoláciu, rýchlosť realizácie, nízku hmotnosť a pri dobrej starostlivosti vo vyhovujúcom (suchom) prostredí aj dlhú životnosť.
Nevýhody a rizikovejšie momenty dreveného stropu
Aj keď na miskách váh prevážia plusové stránky, nemožno nespomenúť riziká či slabšie stránky takéhoto riešenia stropnej konštrukcie. Asi najvýraznejším rizikom je náchylnosť na napadnutie drevokaznými hubami alebo hmyzom – nik nestojí o to, aby bol jeho strop naskrz „vytunelovaný“ cestičkami červotoča. Preventívnym riešením sú ochranné nátery, ale pozor, vyberajte si také, ktoré sú vhodné do interiérov, pretože mnohé impregnačné nátery sa do obytných priestorov neodporúčajú. Za zmienku stoja napríklad gélové lazúry, ktoré vytvárajú ochranný film a navyše obsahujú vosk posilňujúci vodoodolnosť náteru. Nechať si poradiť od odborníkov je v tomto prípade dobrá voľba.
Keďže drevo je prírodný materiál, je háklivé na vlhkosť, a preto by nemali byť drevené stropy aplikované do vlhkých priestorov. Nevýhodou je i nižšia požiarna odolnosť, úpravami ju však možno zlepšiť. Príkladom môže byť vrstvenie materiálov vo funkcii „ochrannej membrány“ – špeciálne využitie v tomto prípade nachádzajú protipožiarne dosky. Ďalšiu možnosť predstavujú ochranné nátery, ktoré slúžia ako retardéry horenia, a teda odďaľujú horenie materiálu.
Stropy z dreva zažívajú návrat
Drevené stropy majú na našom území pomerne hlbokú tradíciu – môžeme ich nájsť už na stavbách z 11. storočia. V priebehu histórie sa ich systém výstavby obmieňal, no tak či onak predstavovali osvedčené riešenie pre každý druh stavby – pre reprezentačné priestory aj hospodárske budovy. Nahrával tomu i fakt, že samotný materiál bol ľahko dostupný a trvácny. Záujem o drevené stropy sa začal vytrácať, keď sa v stavbárskej oblasti predierali do popredia oceľové a betónové konštrukcie.
Čo predstavovalo motiváciu k návratu? Ekologické zmýšľanie architektov a investorov. Najmä malá plošná hmotnosť, jednoduchá technológia výroby a možnosť zabezpečiť dobrú tepelnú a akustickú izoláciu boli odrazovým mostíkom k opätovnému využívaniu drevených stropov v moderných domácnostiach. Nájdu si miesto aj v tej vašej?
Zdieľať obsah
