Začínate si plánovať rodinný dom? Časy sa menia. Základné požiadavky z nedávnych rokov sú nenávratne preč. Zelenú majú domy, ktoré okoloidúcich neohurujú veľkoleposťou ani očividnou exkluzivitou použitých materiálov, lebo svoju krásu podriadili energetickej nenáročnosti. Aký je rozdiel medzi nízkoenergetickým, pasívnym a nulovým domom?
Nestavajte len pre seba
Požiadavky Európskej únie, ktoré u nás platia od roku 2016, sú neúprosné – nič iné ako energeticky úsporné novostavby sa na Slovensku stavať nesmú. Znie to ako nepríjemný diktát, no cieľom je zmeniť zmýšľanie nás všetkých – potenciálnych staviteľov – aby sme pri budovaní rodinného hniezda mysleli viac na ekológiu a budúcnosť, než iba na rýchle ukončenie stavby, skolaudovanie a nasťahovanie sa.
Čo to znamená? Každý nový dom musí mať tzv. energetický štítok – certifikát s presným vyčíslením tzv. primárnej energie. Ide o konkrétne číslo vypočítané zložitou metódou, ktoré napovedá, ako kvalitne je nový dom zhotovený a koľko prírodných zdrojov potrebuje na svoju prevádzku.
Certifikát musí zároveň potvrdiť, že nová budova bude mať počas svojej životnosti nízke prevádzkové náklady. Nakoľko budú nízke, to je na rozhodnutí staviteľa. Postaviť si môžeme nízkoenergetický dom alebo zájsť ešte ďalej a zaradiť sa medzi priekopníkov pasívnych či dokonca nulových domov. Posledné dva druhy budú hrať prím po roku 2020, keď sa energetické normy ešte viac sprísnia a pod drobnohľadom bude rovnako tzv. primárna energia, ako aj celková potreba energie novej stavby. Ako sa jednotlivé typy od seba líšia?
Nízkoenergetický dom
Nízkoenergetický dom nie je novinkou. V zahraničí sú takéto domy známe niekoľko desaťročí a majú s nimi bohaté a dobré skúsenosti. Aj z tohto dôvodu ich už môžeme nazývať klasické domy s nízkymi prevádzkovými nákladmi.
Dokonca i u nás existujú rodiny, ktoré majú za sebou celú jednu dekádu života v takýchto domoch. Niektorí majitelia sa radi delia o svoje praktické skúsenosti a väčšinou sa zhodujú, že túto voľbu nikdy neoľutovali. Nízkoenergetický dom spotrebúva oproti bežnému domu o polovicu až dve tretiny menej energie. Čo znamená postaviť si takýto dom? Predovšetkým ochotu investovať viac peňazí s cieľom ušetriť v budúcnosti na nevyhnutných paušálnych výdavkoch.
Vyššie investície pôjdu predovšetkým do hrubšieho zateplenia obvodových múrov i strechy, do izolácií s vyšším tepelným odporom, kvalitnejších okien a do stavebných konštrukcií, ktoré budú dôkladnejšie brániť úniku tepla a vzniku tepelných mostov. Dôležitý je výber vhodného spôsobu vykurovania a ohrevu teplej vody, ale aj rozdelenie miestností na vykurovacie zóny podľa teplôt potrebných pri ich využívaní.
Výsledkom môže byť dom, ktorý ročne spotrebuje energiu do 50 kWh/m2 úžitkovej plochy. Podľa platnej európskej legislatívy bude mať za primárnu energiu energetický štítok A1, avšak pri celkovej potrebe energie budú postačujúce aj štítky B a C.
Pasívny dom
Patria mu prívlastky zdravý, ekologický, priateľský k človeku i prírode. Hovorí sa, že kto raz býval v pasívnom dome, už nikdy nebude chcieť žiť v nijakom inom. A to napriek tomu, že pasívne domy bývajú pri pohľade zvonku strohejšie, menej členité, menej výrazné či extravagantné.
Odborníci vypočítali, že pasívny dom je o 8 až 10 % drahší než klasický nízkoenergetický dom. Jeho celková finančná náročnosť však spočíva v čomsi úplne inom. Najdrahší na ňom je fakt, že ho treba dokončiť celý naraz, ak má fungovať správne. „Mnohé veci sa v ňom nedajú odložiť na čas, kým dosporíme nejaké peniaze – ako pri klasickom dome. V pasívnom dome je lepšie mať prvé roky škatule namiesto skríň, ako nemať všetky technológie a zariadenia, ktoré podmieňujú jeho správny chod,“ pripomína architekt zaoberajúci sa murovanými pasívnymi domami a dodáva: „Ľudia sa často pýtajú, či nemôžu o rok či dva odložiť dokončenie rekuperácie. Pasívny dom je však dokonale utesnený a takéto rozhodnutie môže spustiť plejádu problémov. Dokonca aj vonkajšie žalúzie a listnaté stromy na južnej strane záhrady by mali byť v pasívnom dome čo najskôr. V lete majú nezastupiteľnú úlohu.“
Čo znamená postaviť si takýto dom? Asi každý, kto sa u nás už dobrovoľne – bez tlaku legislatívy – rozhodol pre pasívny dom, to urobil s cieľom žiť zdravšie, v súlade s prírodou a čo najviac z nej zachovať pre svoje deti a ďalšie generácie. Ak si vyberieme murovaný pasívny dom, prvá investícia pôjde do kvalitného, jedinečného stavebného a realizačného projektu domu, zhotoveného na mieru pozemku. O niečo jednoduchšou cestou je objednávka pasívneho dreveného domu podľa modifikovateľných projektov firiem, ktoré už pôsobia na našom trhu.
V pasívnom dome sa ráta s minimálnou potrebou kúrenia i chladenia. Teoreticky by mohol fungovať dokonca aj bez nich – no v reálnom živote sa takáto cesta neuplatňuje. Naopak, ďalšou investíciou býva tepelné čerpadlo, podlahové, stenové alebo stropné kúrenie a chladenie, rekuperačná jednotka a rozvody. Pozitívnou správou je, že na dosiahnutie pasívneho štandardu stačia vo všetkých ostatných ohľadoch bežne dostupné stavebné prvky a postupy skombinované s absolútnou dôslednosťou a precíznosťou pri realizácii stavby.
Najnáročnejšie pre celú rodinu bude zvyknúť si na pravidlá života v pasívnom dome počas úporných letných páľav. Tu je dôležité vedieť, že denná horúčava sa do domu cez okná ani dvere nevpúšťa. Dom sa dokonale prevetráva v noci. Vďaka tomu môžu jeho obyvatelia zdravo spať a dýchať svieži vzduch, aj keď sa susedia v bežnom dome varia na spotených plachtách vo vlastnej šťave.
Pasívny dom spotrebúva ročne menej energie než 15 kWh/m2 úžitkovej plochy.
Podľa platnej legislatívy musí byť vzduchotesný. Za primárnu energiu musí dostať energetický štítok A1 až A0. Nezľaknime sa však, ak sa v certifikáte pri vyčíslení celkovej potreby energie objaví okrem písmen A aj písmeno B. Je to v poriadku.
Nulový až aktívny dom
Najmenej budovanými sú tzv. nulové domy. Na svoj chod spotrebujú ročne absolútne minimum energie – do 5kWh/m2 úžitkovej plochy. Ich výstavba je však drahá. Navyše si vyžadujú mimoriadne vhodné podmienky, aj preto sa v našich končinách objavujú len zriedkavo.
Zaujímavou alternatívou je čosi ako premena pasívnych domov smerom k nulovým a následne až k plusovým, resp. aktívnym domom. O čo presne ide?
Pasívne domy majú obrovský potenciál do budúcnosti. Každý hrdý majiteľ má v rukách energetický certifikát a ten mu naznačuje, akým smerom sa môžu uberať jeho úvahy o dome a o prípadných investíciách doň, ak chce dosiahnuť ešte nižšie platby za energie.
Najúčinnejšia je výroba vlastnej energie zo slnka pomocou veľkoplošných fotovoltických panelov alebo z vetra, s pomocou malých veterných elektrární umiestnených na dome či v jeho okolí.
Meniť pasívne domy na domy podobné nulovým a následne na aktívne – ktoré energiu nevyrábajú len pre seba, ale dokážu ju dodávať do verejnej siete – je atraktívna myšlienka. Žiaľ, nemôže úspešne fungovať bez legislatívneho rámca konkrétnej krajiny a jej ochoty podporovať – a to aj finančne – budovanie obnoviteľných zdrojov energie.
Chýba nám odvaha?
Špecifikom slovenských staviteľov je citeľná nedôvera voči novým stavebným a technologickým postupom. „Zaujímavosťou je, že ak ide o estetické prvky, napríklad fasádne obklady z doposiaľ málo známych materiálov, mnohí do nich radi investujú, pretože sa takto prezentujú pred svojím okolím. Keď však ide o stavebné, vykurovacie a chladiace technológie sporiace energiu, je to už horšie,“ konštatuje projektant. Jeho slová potvrdzujú predajcovia rekuperácií, vykurovacích a chladiacich systémov, rovnako aj predajcovia stavebných a zatepľovacích prvkov a konštrukcií, dokonca i výrobcovia okien.
Ak tiež patríte k ľuďom, ktorí energetickým novinkám priveľmi nedôverujú, pamätajte si, že schopnosť budov spotrebovávať na svoj chod minimum energií, bude už o pár rokov rozhodovať o tom, ktorá nehnuteľnosť bude na trhu lukratívna a ktorá sa prepadne na samé dno.
Najdôležitejší je, samozrejme, prínos nízkoenergetických, pasívnych a nulových domov pre životné prostredie. Rovnica je jednoduchá – menej vykurovania sa rovná menšiemu množstvu škodlivých emisií a zdravšiemu vzduchu.
Zdieľať obsah
